Index

• Firewall

• Internet Protocol (IP)

• IP adresa

• Lokálne sieťové pripojenie

• Kontextová ponuka

• MAC adresa

• Oznamovacia oblasť

• Proprietárny

• Server DNS

• TCP/IP model

• Transmission Control Protocol (TCP)

Firewall

Firewall je hardvérová alebo softvérová bariéra v počítačovej sieti, ktorej úlohou je oddeliť siete s rôznymi prístupovými právami a kontrolovať tok dát medzi nimi.

Kontrola údajov prebieha na základe aplikovania pravidiel, ktoré určujú podmienky a akcie. Podmienky sa stanovujú pre údaje, ktoré je možné získať priamo z dátového toku (napr. zdrojová, cieľová adresa, zdrojový alebo cieľový port a i.). Dve základné akcie sú „povoliť dátový tok“ a „zamietnuť dátový tok“. Existujú aj iné akcie, napr. logovanie hlavičiek, zmena hlavičky paketu a pod. Firewall teda nemusí plniť len bezpečnostnú funkciu.

Internet Protocol (IP)

Verzia protokolu 4 je staršia, stále široko používaná verzia IP protokolu (OS Windows XP používa túto verziu). IP pracuje na sieťovej vrstve (pozri model TCP/IP). Bol navrhnutý pre použitie pri spojení systémov prostredníctvom počítačových sietí. Je primárnym protokolom počítačových sietí, používa sa na prenos blokov údajov – balíčkov, čo môžu byť datagramy alebo pakety, pričom tieto pojmy sú z pohľadu IP zámenné.

IP implementuje dve základné funkcie:

  1. IP adresovanie a smerovanie,
  2. a fragmentáciu.

Počas prenosu balíčka do najbližšieho uzla (prípadne cieľa), sa IP odvoláva na protokoly lokálnych sietí. IP je úzko zameraný na najnutnejšie funkcie súvisiace s doručovaním balíčkov cez sieť od zdroja do cieľa. V IP neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by zaručoval spoľahlivosť či správne zoraďovanie súvisiacich balíčkov. IP taktiež poskytuje rôzne úrovne kvality služby, čo súvisí s prioritou doručovania jednotlivých balíčkov. Na začiatku IP balíčka je umiestnená IP hlavička.

Pozri: IP adresa

IP adresa

Je sieťová adresa používaná protokolom IP. Sieťová adresa (pre IP verziu 4) má pevnú dĺžku štyri oktety. V súvislosti s IP rozumieme pod oktetom 8 bitov. Adresa má teda 32 bitov. Začína číslom siete, za ním nasleduje lokálna adresa nazývaná aj „zvyškové“ pole (the „rest“ field). Počet bitov rezervovaných pre adresu siete závisí od tzv. triedy IP adresy.

Lokálne sieťové pripojenie

Označuje fyzické pripojenie k lokálne sieti, v našom prípade LAN (Local Area Network).

Kontextová ponuka

Kliknutie sekundárneho (t.j. pre pravákov pravého) tlačidla myši na nejaký ovládací prvok, má obvykle za následok zobrazenie tzv. „kontextovej ponuky“, ktorá obsahuje položky súvisiace s daným ovládacím prvkom (napríklad ikonou sieťových nastavení ).

MAC adresa

Je 48-bitová fyzická adresa zariadenia v sieti. Každé zariadenie (pri stolných počítačoch PC ide o sieťové karty) má MAC adresu pridelenú výrobcom a každá MAC adresa je jedinečná. Preto môže MAC adresa slúžiť na jednoznačnú identifikáciu každého zariadenia v sieti.

Zariadenie môže mať aj iný druh fyzickej adresy, avšak MAC adresy sú v súčasnosti najrozšírenejšie.

Oznamovacia oblasť

Je priestor úplne vpravo na paneli úloh (dole), ktorý je vyhradený pre ikony ako sú: , , atď.

Proprietárny

Znamená „vzťahujúci sa k vlastníctvu“ alebo „vlastnený (niekým)“…

To znamená, že ak hovoríme o proprietárnom softvéri, máme na mysli „softvér, ktorý má obmedzenia na jeho používanie a kopírovanie, obvykle vynucované vlastníkom (proprietárom).

Používaniu, kopírovaniu, alebo úprave je možné zabrániť právnymi alebo technickými prostriedkami. Medzi právne prostriedky patrí licencovanie softvéru, autorské a patentové práva. Medzi technické prostriedky patrí uvoľnenie iba pre počítač zrozumiteľných binárok a zadržiavanie pre človeka zrozumiteľného zdrojového kódu.“ (Wikipédia)

Server DNS

Dokáže k symbolickým názvom (napr. www.google.sk, www.truni.sk) jednoznačne prirdiť IP adresu.

DNS (Domain Name System) je systém pomenovania počítačov v sieti symbolickými menami cez hierarchickú stromovú štruktúru domén.

TCP/IP model

Je reálne používaný sieťový model. Názov je odvodený od dvoch najznámejších protokolov tejto „rodiny“. Má päť vrstiev:

Transmission Control Protocol (TCP)

Protokol TCP pracuje na štvrtej – transportnej vrstve zjednodušenej schémy vrstiev modelu TCP/IP. Tvorí rozhranie medzi aplikáciami, alebo aplikačnými procesmi a protokolmi nižšej úrovne. Predpokladá sa, aj keď definícia to nepredpisuje, že tým protokolom nižšej úrovne je IP.

Rozhranie TCP pozostáva z množiny príkazov, ktorých volanie sa podobá na volanie príkazov (funkcií) pre prácu so súbormi v operačnom systéme. Sú medzi nimi príkazy na otvorenie (open), zatvorenie (close) spojenia, odoslanie (send) a príjem (receive) údajov apod. Očakáva sa, že TCP implementácia bude schopná komunikovať s aplikačnými procesmi asynchrónne. Implementácia TCP sa riadi princípom robustnosti a je pri nej dovolená značná miera voľnosti. Avšak každá platná implementácia má predpísanú istú minimálnu funkcionalitu.

Princíp robustnosti

Všeobecný princíp robustnosti (v technickom zmysle je robustnosť odolnosť voči chybám) hovorí: buď konzervatívny v tom, čo robíš a liberálny v tom, čo akceptuješ od druhých.