|
| Algebra | | « × | | | Algebra je časť matematiky, ktorá študuje vzťahy a množstevné vlastnosti pomocou matematických symbolov. Skúma vzťahy a závislosti najmä vo všeobecnej rovine, používa premenné, operátory, operácie… Algebra je akoby „druh“ matematiky s vlastnými pravidlami počítania. Pri programovaní sa okrem „klasickej“ algebry používa aj tzv. booleovská algebra. |
| Algoritmus | | « × | | | Algoritmus je postup, ktorého realizáciou získame zo zadaných vstupných údajov po konečnom počte činností, v konečnom čase správne výsledky. Zjednodušene môžeme povedať, že algoritmus je recept na vyriešenie úlohy. Podrobnosti o vlastnostiach algoritmov sa nachádzajú v kapitole „Algoritmus“. |
| Bajt | | « × | | | Bajt (anglicky byte) je všeobecne známa jednotka pamäte počítača. Pozostáva z ôsmych bitov a podobne ako iné jednotky sa môže kvantifikovať do väčších celkov ako sú kilobajty, megabajty, terabajty… Byte je zároveň údajový typ používaný v jazyku Pascal. Pozri aj: nibble, slovo |
| Bit | | « × | | | Bit je najmenšia jednotka informácie používaná v počítačoch. Je to skratka anglického slovného spojenia „Binary Digit“ (dvojková číslica – číslica dvojkovej sústavy). Bity sa spájajú do vyšších celkov akými sú: nibble, bajt, slovo. Pre zaujímavosť | Údajne o „bitoch informácie“ písal už v roku 1936 istý pán Vannevar Bush v súvislosti s diernymi štítkami používanými v mechanických počítačoch tej doby. | |
| Dynamická premenná / Dynamické pole | | « × | | | Dynamická premenná je taká premenná, pre ktorú je rezervované potrebné pamäťové miesto až počas behu programu, keď vznikne potreba na jej použitie. Rovnako sa môžeme vyjadriť aj o dynamickom poli. (Vysvetlenie pojmu pole nájdete v kapitole „Polia“.) Podrobnosti: Dynamické premenné a dynamické polia sú vzájomne veľmi úzko súvisiace pojmy. Ich činnosť je založená na smerníkoch (nazývaných aj ukazovatele – pozri definíciu). Dynamickými sa nazývajú preto, lebo sú vytvárané až počas behu programu – t.j. dynamicky. Výhodou dynamických premenných je, že poskytujú programátorom istú voľnosť, pretože nie sú definované „napevno“ v programe tak, ako ostatné „obyčajné“ (statické) premenné. Dynamické pole sa dá chápať ako reťaz za sebou idúcich smerníkov. Skúsenejší programátori skôr či neskôr prídu nato, že napevno deklarované polia ich obmedzujú svojou nemennou veľkosťou (dĺžkou). Tento problém riešia dynamické polia, ktorých dĺžku je možné meniť podľa ľubovôle (jediným obmedzením je pamäť počítača). Toto všetko však má aj svoj nedostatok. Zvládnutie práce s dynamickými premennými vyžaduje hlbšie vniknutie do problematiky a naučenie sa vystríhania istých problémov, ktoré súvisia s tým, že pri práci s týmito premennými priamo pracujeme s pamäťou počítača. Chyba a nepozornosť môže viesť k prepísaniu inej časti pamäte, čo môže mať za následok pád nášho programu, alebo niekedy aj operačného systému (najmä pri starších systémoch). |
| Funkcia | | « × | | | Funkcia je ucelená časť programu vykonávajúca stanovenú činnosť. Podrobnosti: Pascal hojne používa funkcie a procedúry. Tieto pojmy označujú nejaké «časti programu». Pojem funkcia v Pascale sa niekedy chápe o niečo ťažšie, lebo pri tomto pojme sa bežne (napr. v matematike) obvykle stretávame s nejakým jednoduchým vyjadrením ako napr. sínus, alebo logaritmus. V Pascale môže byť funkcia definovaná omnoho komplikovanejšie… Je to v podstate niečo podobné ako procedúra a teda význam tohto pojmu nie je obmedzený len na strohé konštatovanie «výpočet» (napríklad preto, že môže ísť o funkciu, ktorá pracuje s reťazcami). Funkcia môže obsahovať aj pomerne veľkú a podstatnú časť programu… Dôležité je, a to je pre počítač asi jediné podstatné, že funkcia na rozdiel od procedúry vracia pri svojom ukončení návratovú hodnotu. Názvy funkcií (ale aj procedúr, konštánt, premenných atď.) v programe sú zároveň identifikátory. Funkcie často prijímajú argumenty. Záver: Ak teda hovoríme o funkcii v súvislosti s programovaním, môže ale nemusí ísť o matematickú funkciu. Pozri aj: volanie procedúry / funkcie, viac v kapitole „Funkcie“, pre lepšie utriedenie týchto pojmov odporúčam prezrieť kapitolu „Pojmové mapy – programovanie v Pascale“. |
| Implementácia | | « × | | | Implementovať znamená niečo „oživiť“, „zrealizovať“, „uviesť do praxe“. Implementačná časť akéhokoľvek riešenia, je vrcholná fáza. Fáza, v ktorej sa predmet riešenia realizuje – uvádza do praxe. Po alebo počas tejto fázy zväčša (ak je riešenie úspešné) nasleduje nasadenie (do praxe), overenie, či je riešenie spoľahlivé, či funguje a vykonanie prípadných opráv. |
| Kľúčové slovo | | « × | | | Jazyk Pascal má svoju presne stanovenú gramatiku – syntax. Slovíčka ako program [ˌproυgræm] (program), uses [ju:si:s] (používa), begin [bıˌgın] (začiatok), end [end] (koniec), atď., sú súčasťou tejto gramatiky a majú stanovené svoje presné umiestnenie a zápis. Nazývajú sa kľúčové slová. Tieto slová sú v gramatike rezervované a nie je možné ich použiť v inom význame, než na aký boli predurčené. Napríklad nie je možné deklarovať identifikátor begin [bıˌgın] (začiatok). Bola by to hrubá gramatická chyba! |
| Kompilovať / Kompilácia | | « × | | | Kompilácia je proces pri ktorom sa prevádza zdrojový kód na strojový kód (t.j. na sekvenciu kódov / príkazov / inštrukcií, ktorým počítač rozumie a môže ich vykonať). Každý program je nutné pred jeho použitím najskôr preložiť do strojového (počítačového) jazyka, aby mu počítač rozumel. Inak by nebol spustiteľný. Tento proces sa nazýva kompilácia. Kompiláciou však dostávame iba „surový“ kód, ktorý by bol sám o sebe nepoužiteľný. Preto po nej nasleduje ďalší proces, ktorý sa volá linkovanie. |
| Konštanta | | « × | | | Konštanta je nemenná hodnota reprezentovaná svojím identifikátorom. Podrobnosti: Môžeme povedať, že konštanta pri programovaní označuje niečo podobné ako premenná, len s tým rozdielom, že konštanta svoju hodnotu v čase nemení. Je to «symbol», ktorého hodnota je konštantná. Vo fyzike je jednou z najznámejších konštánt rýchlosť svetla so symbolom c a hodnotou ~300 000 m.s−1, v matematike Ludolfovo číslo reprezentované symbolom π a majúce hodnotu približne 3,14… Čísla ako 300 000 či 3,14 nie sú v súvislosti s programovaním označované ako konštanty, ale ako literály. Konštanta nemusí obsahovať len číselnú hodnotu. Pozri aj: beztypová konštanta, typová konštanta. Viac v kapitole „Konštanty“. Pre lepšie utriedenie týchto pojmov odporúčam prezrieť kapitolu „Pojmové mapy – programovanie v Pascale“. |
| Literál | | « × | | | Keďže pojem konštanta je v jazyku Pascal rezervovaný na niečo iné, tak rôzne číselné alebo reťazcové hodnoty objavujúce sa v programe sa nazývajú literály. Literál je teda akákoľvek konštantná hodnota zapísaná priamo v programe (pozri príklady). Podrobnosti: Ak to máme porovnať s matematikou alebo fyzikou, tak rozdiel medzi literálom a konštantou je presne taký ako rozdiel medzi «symbolom» označujúcim konštantu a jeho «hodnotou». Ak uvážime príklady konštánt rýchlosti svetla c (~300 000 m.s−1) a Ludolfovho čísla π (3,14…), tak konštanty sú (v Pascalovskom význame) symboly c a π a literály sú ich hodnoty (300 000 a 3,14) ktoré by sme mohli nájsť zapísané niekde v programe. (Pre lepšie utriedenie týchto pojmov odporúčam prezrieť kapitolu „Pojmové mapy – programovanie v Pascale“.) Príklady literálov: | 1 | 'Zadaj dve celé čísla: ' | 'peter' | 8 | −1 | | 0 | 'Automobilová doprava.' | 'juro@post.sk' | 3.5 | … | |
| Matematická operácia / Algebraická operácia | | « × | | | Tak ako pojem algebra, aj pojem algebraická (matematická) operácia je matematický. Matematická operácia je v podstate každá operácia definovaná v danej algebre, avšak v tomto materiáli potrebujeme nejako rozlíšiť operácie klasickej matematiky, ako je sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie od logických operácií (pozri ich význam). Za matematické operácie budeme teda pri programovaní pokladať všetky bežne známe operácie, ktoré vykonávame za pomoci klasických matematických operátorov. Ak by niekomu robilo problém predstaviť si pod pojmom operátor niečo iné, než jeden zo základných štyroch: sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie, (pre porovnanie pozri pojem matematický operátor) podotknime, že aj v matematike poznáme ďalšie operátory, ako sú zmena znamienka, integrácia, derivácia atď. V Pascale sa bežne používa len prvých päť spomenutých v tomto odseku (vrátane zmeny znamienka), ku ktorým obvykle pridávame ešte operátor zvyšku po delení (modulus). Prvé štyri spomenuté (aj posledná – modulus) operácie sú binárne operácie (pozri definície) a piata spomenutá (zmena znamienka) je unárna operácia. Z toho vyplýva, že pojmy binárny operátor a binárna operácia nie je dobré dávať do súvisu s binárnou (dvojkovou) sústavou, pretože použitie týchto pojmov je omnoho širšie. Príklady: 1 + 1; 10 . 4; 18 − 2; 15 : 3;… Pozri aj: operátor, logická operácia, algebraická operácia |
| Matematický operátor | | « × | | | Matematické operátory sú všetky operátory, pomocou ktorých vykonávame matematické operácie. Okrem základných štyroch (pre porovnanie pozri pojem matematická operácia): + (plus), − (mínus), . (krát), : (delené), poznáme aj ďalšie, ako je − (negátor – mení znamienko), ∫ (integrál), ∂ (derivácia) atď. V Pascale sa bežne používa len prvých päť spomenutých. K tejto množine sa v Pascale často pridáva aj operátor modulo (mod), ktorý vykonáva operáciu zvyšku po delení delenca deliteľom. Prvé štyri spomenuté (aj šiesty – mod) operátory sú binárne operátory a piaty spomenutý je unárny operátor. Z toho sa dá usúdiť, že pojmy binárny operátor a binárna operácia nesúvisia výhradne s binárnou (dvojkovou) sústavou. Použitie týchto pojmov je omnoho širšie (pozri ich význam). Pozri aj: operácia |
| Menný priestor | | « × | | | Menný priestor vymedzuje pracovný priestor programu, alebo knižnice – jednoznačne ho pomenúva. Dá sa s výhodou použiť v špeciálnych prípadoch, kedy by sme inak nemali k niektorým položkám programu či knižnice prístup. Pojem menný priestor sa samozrejme používa v informatike aj mimo jazyka Pascal. Vždy ide o nejaký priestor, ktorý je označený spoločným menom vďaka čomu máme zaručený prístup ku všetkým položkám z tohto priestoru. |
| Metóda | | « × | | | Toto je pojem z oblasti objektovo orientovaného programovania, ktorým sa bude zaoberať niektoré z pokračovaní tohto materiálu. Tam bude tento pojem vysvetlený podrobnejšie. Pojem metóda veľmi úzko súvisí s pojmami trieda a objekt, ktorými sa taktiež budeme zaoberať v druhej časti. Poznámka | Pojem metóda sa v tomto materiáli niekedy spomína v blízkosti pojmov procedúra a funkcia, z čoho by sa dalo usudzovať, že by to mohlo byť niečo podobné a v tomto prípade je to aj pravda… Metóda je v skutočnosti malá časť triedy. | |
| Negácia / Negovať | | « × | | | Pojmy negovať a negácia sú relatívne známe aj v bežnom živote. Niečo negovať znamená obrátiť tomu význam. Ak negujeme niečí výrok, tak mu vlastne protirečíme… Negácia z matematického hľadiska je: v „bežnej“ algebre zmena znamienka a v Booleovskej algebre zmena pravdivostnej hodnoty z pravdy na lož alebo naopak. |
| Objekt | | « × | | | Toto je pojem z oblasti objektovo orientovaného programovania, ktorým sa bude zaoberať niektoré z pokračovaní tohto materiálu. Tam bude tento pojem vysvetlený podrobnejšie. Pojem objekt veľmi úzko súvisí s pojmami trieda a metóda, ktorými sa taktiež budeme zaoberať v druhej časti. |
| Operácia | | « × | | | Pojem operácia sa dá pre zjednodušenie nahradiť slovom «úkon». Je to teda vykonanie požadovanej činnosti presne stanovený postupom (algoritmom). Na označenie potreby vykonanie konkrétneho „úkonu“ sa (či už v matematike, pri programovaní, alebo hocikde inde) požívajú operátory. Podľa použitého operátora môže ísť o operáciu matematickú, logickú prípadne ľubovoľnú inú – v súvislosti s programovaním napríklad operáciu pre prácu s pamäťou a pod. Pozri aj: matematická operácia, logická operácia |
| Operátor | | « × | | | Znamienka alebo kľúčové slová (jedným slovom symboly), ktoré majú význam matematickej, logickej alebo inej operácie (teda «úkonu»), sa nazývajú operátory. Programovanie využíva rôzne typy operátorov, ktoré môžu symbolizovať aj veľmi komplikované činnosti. Operátory sú však vždy spájané s jednoduchým použitím, nezáleží ako komplikovanú činnosť vykonávajú. Príklady operátorov: Pozri aj: operácia, matematický operátor, logický operátor |
| Optimalizácia | | « × | | | Optimálny – znamená „najlepší možný“. Optimalizovať program – znamená „vylepšiť“, „doladiť“, „zvýšiť jeho efektivitu“ a pod. Proces optimalizácie môže mať niekoľko fáz, ktoré sa môžu týkať napríklad zvýšenia rýchlosti behu programu alebo zníženia jeho pamäťových nárokov a pod. |
| Parameter | | « × | | | Ak je to potrebné, môžu funkcie a procedúry prijímať vstupné hodnoty. Tieto nazývame argumenty alebo parametre. Pojem argument sa zvykne spájať skôr s funkciami a parameter bývajú častejšie spájané s procedúrami. Niekedy sa tieto dva pojmy úplne zamieňajú. Príklad: Procedúra write môže prijímať ľubovoľné množstvo parametrov, ktoré sa oddeľujú čiarkami. V nasledovnom príklade sú to tri: write('Zadaj ', i,'. prvok poľa: '); |
| Podmienka | | « × | | | Pod podmienkou budeme chápať taký výraz, o ktorom je kedykoľvek možné rozhodnúť, či je pravdivý (true [tru:], T) alebo nepravdivý (false [fɔls], F). Najčastejšie ide o výrazy zostavené za pomoci relačných operátorov, ktoré bývajú (ak ide o zložitejšie podmienky) spojené pomocou logických operátorov. Príklady: Rôzne porovnania hodnoty premennej x: zistenie, či je hodnota premennej h v zadanom rozsahu: a pod. |
| Prázdna hodnota | | « × | | | Pod prázdnou hodnotou sa v programovaní rozumie buď nula (0), prázdny reťazec (reťazec s nulovou dĺžkou – ''), nulový smerník apod. → zjednodušene všetko čo je „prázdne“. |
| Premenná | | « × | | | Premenná je «symbol» (napr. a, b, c, x,…), ktorým označujeme nejakú všeobecnú bližšie neurčenú hodnotu. Premenná sa vo všeobecnosti používa na symbolickú reprezentáciu istého množstva (náš prípad), prípadne nejakého výrazu (napr. v matematike). Podrobnosti: Pojem premenná je dobre známy v matematike. Pri počítaní s algebrickými výrazmi pracujeme s premennými a ani si to neuvedomujeme (spomeňte si na úpravy výrazov 2ax + b − c = 2cx). V reálne bežiacom programe má každá premenná v každom čase nejakú konkrétnu hodnotu. Tá sa v čase mení (to postihuje názov pojmu – premenná). Poznámka | Pri spustení programu síce môže byť hodnota premennej nepredvídateľná (neurčitá), ale to neznamená, že nebude žiadna. To nie je technicky možné. | Premenné sa hojne používajú aj pri praktických výpočtoch vo fyzike a iných vedách. Sú to rôzne veličiny, za ktoré môžeme dosádzať konkrétne hodnoty, napr.: vo vzorci s = v . t, sú premennými dráha, rýchlosť a čas. Využitie premenných pri programovaní je však omnoho širšie. Bez nich by sme sa nezaobišli. Tvoria niečo ako „krv“ programu – nosnú kvapalinu (pozri predstavu o stavbe programu). V programe je každá premenná reprezentovaná svojím identifikátorom. Typickou a základnou akciou pri práci s premennými je priradenie hodnoty. Viac nájdete v kapitole „Premenné“. Pre lepšie utriedenie pojmov odporúčam prezrieť si kapitolu „Pojmové mapy – programovanie v Pascale“. |
| Príkaz | | « × | | | V programovaní pod pojmom príkaz rozumieme jednoznačnú programovú inštrukciu, môže to byť riadok kódu tvoriaci časť počítačového programu… Podrobnosti: Slovo „príkaz“ je síce na pohľad jasné, ale z technického hľadiska príliš mnohoznačné! Preto ho treba spresniť a stanoviť, na čo poukazujeme, keď v súvislosti s programovaním v Pascale hovoríme o „príkazoch“. Pod pojmom príkaz sa v rámci celého tohto materiálu rozumejú nasledovné veci: buď volanie procedúry (funkcie, metódy,…), príkazy predčasného ukončenia: cyklu, procedúry, funkcie, programu atď. priradenie hodnoty, vyhodnotenie niektorej z programových štruktúr, alebo príkaz skoku, ktorý nie je pravidlami štruktúrovaného programovania povolený. Podľa tejto definície je teda príkazom to, čo sa nachádza v príkazovej časti programových štruktúr, pričom východiskovou štruktúrou je telo hlavného programu. To obsahuje ďalšie vnorené príkazy (do čoho sú automaticky zahrnuté aj ďalšie programové štruktúry). V elektronickom manuáli prostredia Pascal je spomenutý ešte jeden pojem – výrok (statement [ˌsteıtmənt], porovnaj s definíciou výraz – expression [ıkˌspre∫n]). Je to technický termín označujúci presne to isté. Technický termín výrok je priliehavejší z dôvodu jeho širšieho obsahu. Pod pojmom príkaz za zväčša rozumie niečo jasné, stručné, striktné, cielené a na prvé počutie zrejmé. Preto sa ťažšie do tohto pojmu zahŕňa všetko, čo sme spomenuli vyššie. Pojem príkaz je však prístupnejší širšej skupine ľudí a to je dôvod, prečo sa používa v celom tomto materiáli. |
| Prilinkovať / Linkovanie | | « × | | | Linkovanie je špeciálny proces, ktorý sa spája s kompiláciou. Tento proces nasleduje tesne po kompilácii. Počas neho sa k spustiteľnému súboru programu pridávajú rôzne takzvané „zdroje“ (obrázky, zvuky, ikony a pod.) a rozširujúce príkazy z priradených knižníc (najmä bez nich by program nemohol byť spustený). Linkovanie sa v Pascale, na rozdiel od niektorých iných programovacích jazykov, deje automaticky. Ale v konfiguračných ponukách prostredia je možné nastaviť niektoré parametre linkovania. |
| Rekurzia / Rekurzívne volanie | | « × | | | Rekurzívny znamená doslovne „znovupoužiteľný“, ale v matematike sa používa skôr vo význame „čiastočne definovaný pomocou samého seba“. V súvislosti s gramatikami (syntaxami) sa používa význam „neobmedzene veľa krát opakovateľný“ (tiež „sám v sebe“). Samozrejme, že prakticky to nie je realizovateľné doslovne, pretože počítač má obmedzenú kapacitu pamäte, ale teoreticky ten význam sedí – teoreticky je možné všetko. Podrobnosti: Rekurzia / rekurzívne volanie nastáva vtedy, keď procedúra, funkcia (metóda,…) volá sama seba (pre podrobnosti o volaní procedúr pozri volanie procedúr / funkcií). Program sa na tomto mieste akoby sám do seba „vnorí“, každým volaním sa vnára hlbšie a hlbšie… a potom musí samozrejme spätne „vyplávať“, aby program mohol pokračovať ďalej. Pre použitie tejto programovacej techniky je nutné získať istú zručnosť, pretože po každom volaní procedúry sa vykonávanie programu musí vráti späť na miesto, odkiaľ k volaniu došlo (a to presne na to isté miesto). Odborne sa hovorí, že „riadenie programu sa po rekurzívnom volaní vráti na to miesto v procedúre, odkiaľ sama seba zavolala“. Ak procedúra sama seba zavolala n-krát, tak sa „sama do seba“ n-krát aj vráti. Treba zabezpečiť, aby jej v tomto návrate nebránil nevhodne zostavený algoritmus. Pri každom volaní procedúry sa spotrebuje nepatrné množstvo pamäte počítača, ktorá sa opäť uvoľní po skončení procedúry. To je dôvod, prečo v praxi pri programovaní doslovne neplatí význam rekurzívny = „neobmedzene veľa krát opakovateľný“. |
| Relativita | | « × | | | Relatívny znamená „vzťahujúci sa na niečo“, „s niečím porovnateľný“, „vzťažný“, „podmienený“… Niekto múdry raz povedal, že „všetko je relatívne“, teda vztiahnuteľné na niečo. Hocikto o sebe môže povedať, že je „vysoký“ či „nízky“ len vďaka tomu, že existuje nejaký výškový priemer. Môžem tvrdiť že som „ďaleko“ alebo „blízko“ len vzhľadom na niečo (napr. na svoju polohu vztiahnutú k môjmu cieľu), alebo že sa pohybujem „pomaly“ alebo „rýchlo“ len voči niečomu… „Všetko je relatívne.“ (Takmer všetko.) Z iného súdka | Pojem relativita vstúpil už aj do bežného života ľudí. Často sa, napríklad aj pri niektorých ľudských sporoch, hovorí, že (ich) „pravda je relatívna“ – t.j. záleží od uhla pohľadu… Relativita tu bola vždy. | |
| Rozsah hodnôt | | « × | | | V Pascale je niekedy potrebné udať číselný alebo znakový rozsah – rozsah hodnôt. Ten sa tvorí pomocou dvojnásobnej bodky, napr.: 1..5, 4..8, 'A'..'z', 14..17, 'k'..'p' a pod. Rozsahy môžu byť utvorené len z celočíselných hodnôt alebo len zo znakových hodnôt. Iné typy hodnôt alebo ich kombinácie nie sú povolené. Využitie nachádzajú napríklad pri deklarácii polí, alebo v štruktúre viacnásobného vetvenia. |
| Sekvencia, sekvenčný | | « × | | | Tieto dva pojmy sa používajú v súvislosti s technickými zariadeniami (akými sú aj počítače) na vyjadrenie «postupnosti» – niečoho, čo sa deje «postupne», následne / v časovej následnosti – „jeden krok za druhým“. Sekvencia je napríklad postupnosť príkazov a sekvenčný je jej časový sled. |
| Softvér | | « × | | | Softvér (z anglického software alebo SW) je označenie pre «programové vybavenie počítača» alebo súhrn všetkých programov, ktoré sa dajú použiť na «výpočtovom zariadení». Podrobnosti: Má nemateriálnu povahu, neopotrebúva sa, neexistujú náhradné diely, takže nehovoríme o výrobe, ale o vývoji softvéru. Základné delenie, ktoré môžeme rozšíriť a rozvrstviť je: systémový softvér a aplikačný softvér. Medzi softvér zaraďujeme tak operačné systémy a ovládače zariadení, ako aj všetky druhy aplikačných programov, napríklad textové editory a iné kancelárske, grafické aplikácie, aplikácie na prehrávanie multimédií a ostatné programy (v 2. význame). |
| Strojové slovo / Slovo | | « × | | | V počítačovej oblasti je termínom slovo, resp. strojové slovo (anglicky word) označovaný istý počet bitov, pričom záleží od architektúry počítača. V súčasnosti sú aktuálne hodnoty 16b, 32b, 64b. V minulosti boli používané aj iné veľkosti slova. V Pascale (vo verziách, ktoré používame pri výkladoch tohto materiálu) má údajový typ word [wз:d] (slovo) údajový typ veľkosť šestnásť bitov (dva bajty). Pozri aj: nibble |
| Syntax | | « × | | | Pri určovaní zápisu programov hovoríme o definícii syntaxe (po slovensky «pravopis», alebo «správny zápis»). Pravidlá pravopisu jazyka Pascal presne hovoria aj o spôsobe pomenúvania „záležitostí“ objavujúcich sa v tomto jazyku – mená programov, knižníc, konštánt atď. Hovoria aj o spôsobe ich radenia sa sebou, čo povolené je a čo nie. |
| Tabuľka ASCII | | « × | | | ASCII (American Standard Code for Information Interchange) je číselný kód pokrývajúci potreby písania v anglickom jazyku, obsahuje písmená anglickej abecedy, čísice a rôzne iné znaky využiteľné pri písaní na stroji / počítači. Každý znak má priradené číslo od 0 do 127, pričom kódy pod hodnotou 32 sú rezervované, majú špeciálny význam. Väčšina počítačov používa tabuľku znakov ASCII na zobrazenie textu a na prenos údajov z počítača na počítač. Rozšírením základnej tabuľky ASCII nad hranicu 127 vznikajú tabuľky znakových sád so špecifickými kódovými stránkami (teda napríklad so znakmi ako á, é, í, ľ, ô, ř, ë, ő, ů, ł, ç, ñ…), ktoré využívajú krajiny akou je aj Slovensko… Pozri aj: Internetové zdroje. Tabuľkou znakov ASCII sa zaoberá aj Úloha 1. |
| Textový reťazec / Reťazec | | « × | | | Textový reťazec, zjednodušene len reťazec je skupina znakov (pozri aj definíciu tabuľky ASCII). Väčšinou sa používa na uloženie ľubovoľne využiteľného textu, napríklad správy, ktorá sa má za istých okolností zobraziť na obrazovke počítača. Ale využitie nie je obmedzené len na tento účel. Reťazce môžu obsahovať napríklad rôzne kódy, jednoducho všetko, čo je vyjadriteľné textom, resp. znakmi tabuľky ASCII. |
| Textový súbor | | « × | | | Textový súbor označuje súbor uložený na nejakom pamäťovom médiu (pevný disk, disketa, USB kľúč…), v ktorom je uložený len prostý text (anglicky plain text). Text môže byť v takomto súbore ukladaný v špecifickej kódovej stránke kvôli zachovaniu diakritiky (pozri aj definíciu tabuľka ASCII). Poznámka | Náprotivkom tohto pojmu je pojem binárny súbor, ktorý obsahuje binárne dáta. Pod pojmom binárne dáta sú chápané údaje zložené zo sekvencie jednotiek a núl. | |
| Trieda | | « × | | | Toto je pojem z oblasti objektovo orientovaného programovania, ktorým sa bude zaoberať niektoré z pokračovaní tohto materiálu. Tam bude tento pojem vysvetlený podrobnejšie. Pojem trieda veľmi úzko súvisí s pojmami objekt a metóda, ktorými sa taktiež budeme zaoberať v druhej časti. Poznámka | Pojem trieda sa v tomto materiáli niekedy spomína v blízkosti pojmov procedúra a funkcia, ale tvrdenie, že by to mohlo byť niečo podobné, je nesprávne… Trieda je v skutočnosti niečo omnoho komplikovanejšie a obsahuje, okrem iného, aj metódy. | |
| Údajový typ / typ | | « × | | | Údajový typ, skrátene len typ určuje aký druh údajov je uchovávaný v entite (premennej, konštante apod.) na ktorú sa vzťahuje. Premenné a konštanty v Pascale nemusia byť len čísla, môže ísť o údaje iného druhu, napríklad o reťazce alebo niečo zložitejšie. Tento «druh údaju» nazývame údajový typ (skrátene typ). Jazyk Pascal ich pozná nepreberné množstvo. Základné údajové typy sú uvedené v rovnomennej kapitole. Ďalšie údajové typy sú opísané v kapitolách „Záznamy“ a „Polia“. (Ďalšie môžete nájsť v elektronickom manuáli jazyka Pascal, prípadne na internete.) |
| Zdrojový kód | | « × | | | Pojem zdrojový kód (bežne len kód alebo slangovo zdroják) označuje text (zväčša uložený v súbore, niekedy vytlačený, málokedy písaný rukou) napísaný podľa pravidiel (syntaxe) niektorého programovacieho jazyka. Podrobnosti: Zdrojový kód musí byť preložiteľný (resp. prevediteľný) do spustiteľného tvaru. To zabezpečíme dodržaním syntaxe. Spúšťanie môže byť zabezpečené dvojako. Buď prekladom do strojového kódu (prirodzený jazyk počítačov) a následným spustením výsledného spustiteľného súboru, alebo priamou interpretáciou (vykonávaním v reálnom čase) špeciálnym programom, tzv. interpreterom – pri tomto spôsobe spustiteľný súbor nevzniká. (Môžu sa vyskytnúť aj „zmiešané“ spôsoby spúšťania.) Zdrojový kód jednoduchého programu zaberá málo miesta a býva uložený v jedinom súbore. Komplexnejší softvér má zdrojový kód rozdelený do množstva textových súborov… |
| Znak | | « × | | | Znak je v počítačoch obvykle chápaný ako (zložená) jednotka informácie, ku ktorej je väčšinou priradený aj nejaký grafický symbol – písmeno, znamienko, číslica, piktogram atď. Okrem „viditeľných“ znakov sa v počítači používajú aj špeciálne znakové kódy pre vyjadrenie netlačiteľných znakov, ako je koniec riadka, tabulátor a pod. Podrobnosti: V jazyku Pascal existuje aj samostatný typ znak – char [t∫a:r] (skratka slova character [ˌkærəktər] – znak, ale aj povaha, symbol…; poznámka: angličtina pozná aj slovo char – znamená to oškvŕknuť, ale to nemá so znakmi nič spoločné ☺, je to náhoda…). Znak v matematike má podobný význam – označuje písmeno „abecedy“ pre niektorú algebru (pozri napr. Booleovskú algebru, alebo znaky v desiatkovej sústave). |
| Znaková sada | | « × | | | Znaková sada utvára špecifický kód podľa ktorého sú znaky istej abecedy (napr. jednej alebo viacerých kódových stránok) prevedené na „niečo iné“ – iný druh údajov. Napríklad na čísla, alebo elektrické impulzy a pod. Aj Morseho abeceda je znaková sada. V počítačoch existuje množstvo normovaných znakových sád, ktoré mimo iného kódujú aj znaky s diakritikou špecifické pre niektorý jazyk (my v slovenčine máme napr.: č, š, ť,…). U nás sú najpoužívanejšie sady: ISO-8859-2, Windows-1250, UTF-8. Pozri aj: tabuľka ASCII. |
| Nerozpoznaná definícia | | « × | | | Klikli ste na definíciu, ktorá nebola správne rozpoznaná. Prosím, kliknite na tlačidlo « (hore) pre návrat na naposledy zobrazenú definíciu, alebo na tlačidlo × (hore) pre zatvorenie tejto bubliny. |
|