1. Úvod

Ukazovatele sú často a oprávnene považované za akýsi kľúč k jazyku C. Nie je totiž možné byť dobrým programátorom a nerozumieť ukazovateľom. Práve naopak. Až úspešné zvládnutie tejto problematiky nás oprávňuje povedať, že vieme programovať v C a že sme schopní využiť všetky jeho možnosti. Platí to, samozrejme, aj o iných programovacích jazykoch, o jazyku C však dvojnásobne, keďže v C pracujeme priamo s ukazovateľmi oveľa častejšie ako napríklad v Pascale.

Správnym a vhodným používaním ukazovateľov môžeme riešenie mnohých, niekedy na prvý pohľad komplikovaných problémov zjednodušiť a zefektívniť, v niektorých situáciách sa použitie ukazovateľa dokonca vyžaduje a nemožno ho obísť. Vzhľadom na to, že ukazovatele sú nevyhnutným prostriedkom aj pre implementáciu dynamických štruktúr, objasnenie ktorých si táto učebnica kladie za cieľ, venujeme celú prvú časť učebnice práve im. Bez toho, aby sme dokonale pochopili, čo to ukazovateľ je a vedeli ho použiť v „bežných“ situáciách, nemôžeme sa predsa púšťať do riešenia problémov, kde ukazovatele zohrávajú najdôležitejšiu úlohu.

Keďže čitateľa tejto učebnice považujem za človeka, ktorému programovanie v C nie je úplne cudzie, predpokladám, že aj s termínom ukazovateľ sa už stretol, vzhľadom na to, že pri štúdiu jazyka C sa tomu vyhnúť nedá (napr. pri poliach, súboroch, či funkciách). Niektoré časti v nasledujúcom texte sa môžu preto niekomu zdať samozrejmé či zbytočné. Dom však treba postaviť na dobrých základoch.