Po spustení appletu sa zobrazí v animačnej časti obrázok budovy Slovenského rozhlasu v Bratislave. Pomocou zaškrtávacích políčok je možné zobraziť stopky, meradlo graf závislosti rýchlosti ako funkcie času a graf závislosti dráhy ako funkcie času. Tieto komponenty, okrem meradla, sa modifikujú podľa aktuálneho stavu simulácie a zobrazujú príslušné hodnoty. Meradlo je statický komponent, ktorý sa nedá meniť, slúži na odčítanie hodnoty výšky.
Po zvolení požadovaných hodnôt z ponuky výberovej lišty pre poschodie (táto hodnota neudáva výšku ale poschodie) a tiažové zrýchlenie sa sprístupnia tlačidlá. Tlačidlom Štart spustíme simuláciu voľného pádu a tlačidlom Reset, vynulujeme všetky zaznamenané hodnoty a vymažeme vykreslené grafy a animované padajúce teleso.
Poschodie je možné zvoliť z celých hodnôt v rozsahu 1 až 7.
Tiažové zrýchlenie môžeme zvoliť na väčšine planét slnečnej sústavy doplnené o dva neznáme tiažové zrýchlenia.
Je potrebné uviesť, že applet nepopisuje skutočné rozmery budovy Slovenského rozhlasu. Tieto hodnoty sú prispôsobené kvôli názornosti simulácie. A ešte pripomíname, že sa jedná o simuláciu voľného pádu vo vákuu (neuvažujeme odpor prostredia).
Už Galileo Galilei sa zaoberal štúdiom voľného pádu. Keďže v tom čase ešte neexistovali presné hodiny, použil ako metódu merania času váženie hmotnosti vody vytečenej otvorom počas doby pádu telies, a tak zistil, že dráha telies pri páde je úmerná štvorcu času, a to nezávisle na tiaži telesa. Tieto svoje výsledky demonštroval pred celou univerzitou i pred verejnosťou už v sedemnástom storočí. Každý mohol vidieť pri pokusoch na šikmej veži v Pise, že všetky telesá padajú s rovnakým zrýchlením a že profesori učia nezmysly [11].