Štruktúra informačnej gramotnosti
Vzhľadom na rastúci význam a všadeprítomnosť nových technológií v práci, vo vzdelávaní a v každodennom živote je potrebné definovať gramotnosť v oblasti digitálnych technológií (ekvival. term. informačné a komunikačné technológie, z angl. Information and Communication Technologies, popr. term. digitálne médiá, z angl. digital media, pozn. aut.). Kalaš (2010) v kontexte pojmového vymedzenia odôvodňuje príčinu terminologickej rôznorodosti v rozdielnych pohľadoch na technológie. Samotné technológie predstavujú podľa jeho slov informačné a súčasne aj konštrukčné médium. Pojem informačných a komunikačných technológií (IKT) poukazuje na technický aspekt, teda na to, že technológie sú výpočtové a komunikačné prostriedky, postupy a informačné zdroje, späté so zameraním na spracovávanie informácií, čo predstavuje prvý z pohľadov na technológie. Úlohou technológií ako konštrukčného média je pomáhať jednotlivcom tvoriť, skúmať, objavovať či vyjadriť myšlienky, teda komplexne sa rozvíjať. V kontexte oblasti vzdelávania a výchovy sa pojem digitálnych technológií javí ako príznačnejší.
Výskumná správa britskej agentúry Becta (z angl. British Educational Communications and Technology Agency, pozn. aut.) potvrdzuje rastúcu tendenciu využívania digitálnych technológií nielen u dospelých jedincov, ale aj u žiakov primárneho, i sekundárneho vzdelávania. Zistenia prezentujú, že v súčasnosti má väčšina detí v domácnosti:
- prístup k digitálnym technológiám (približne 50% žiakov primár. vzdelávania a 80% žiakov sekundár. vzdelávania
- prístup k sieti internet (približne 35% žiakov primár. vzdelávania a 75% žiakov sekundár. vzdelávania)
- vlastný stolový či prenosný počítač (približne 25% žiakov primár. vzdelávania a 55% žiakov sekundár. vzdelávania). (Hollingworth, 2008)
Digitálna gramotnosť rozvíja informačnú gramotnosť. Obsah pojmu je historicky determinovaný. Tento pojem sa začal používať v sedemdesiatich rokoch 20 storočia. Hovorilo sa vtedy o algoritmicky orientovanej počítačovej gramotnosti, ktorá zahŕňala základnú obsluhu počítača a osvojovanie si základných pravidiel programovania. V dnešnej dobe sa počítačová gramotnosť chápe ako schopnosť pracovať s aplikačným softvérom a využívať počítač na získavanie a spracovanie informácií a označuje sa ako aplikačne a informačne orientovaná počítačová gramotnosť. (Hašková, 2000)
Vychádzajúc z certifikácia ECDL
(European Computer Driving Licence) obsah informačnej
gramotnosti stotožňujú so súborom schopností:
• rozpoznať, kedy sú informácie potrebné,
• lokalizovať rôzne zdroje (knižné, počítačové atď.), ktoré
obsahujú potrebné informácie,
• nájsť v týchto zdrojoch potrebné informácie,
• vedieť tieto informácie kriticky zhodnotiť (ich
užitočnosť, prínos, pravdivosť, spoľahlivosť, aktuálnosť a pod.),
• použiť získané informácie na riešenie problémov, chápať a
rešpektovať ekonomické, právne, sociálne a kultúrne problémy spojené s
používaním informácií,
• efektívne sprostredkovať informácie iným v rôznych
podobách (slovne, písomne, graficky), a to ako v priamom styku tak aj
prostredníctvom rôznych technológií.
Obsah digitálnej gramotnosti
vymedzujú ako súbor schopnosti:
• poznať, rozumieť a vysvetliť základné pojmy z oblasti
informačných technológií
• používať osobný počítač a pracovať so súbormi údajov,
• pracovať s textovým editorom,
• tvoriť a pracovať s tabuľkami, grafmi, číselnými údajmi,
• vytvárať a pracovať s počítačovými databázami,
• tvoriť pomocou osobného počítača prezentácie,
• získavať informácie a komunikovať prostredníctvom osobného počítača (pracovať s internetom, vytvárať www stránky, ovládať elektronickú poštu).
(http://www.ecdl.com)
Informačná gramotnosť © 2012 PaedDr. Stanislav Javorský all rights reserved