Zhrnutie
V kontexte informačnej gramotnosti jedinca je možné špecifikovať nevyhnutné oblasti spôsobilostí (Diagram 1).
V prípade spôsobilosti spracovávať informácie je pozornosť kladená predovšetkýcm na využívanie databáz,tabuľkových kalkulátorov a programovacích jazykov. Potenciál DT a bezkonkurenčné možnosti sa naplno prejavuje práve v možnostiach obsahového i formálneho spracovania (dôležitým aspektom je interaktívnosť a vizuálnosť produktov a ich prezenčných možností).
2. American Library Association.(1989). Presidential Committee on Information Literacy.
3. Association of College and ResearchLibraries (ACRL). (2000). Information Literacy Competency Standards for HigherEducation. Chicago: American Library Association.
4. Hašková, A. (2004). Informačná propedeutika.Nitra : PF UKF, 2004. 130 s. ISBN 80-8050-729-5.
5. Anderson, R. E., & Klassen, D. L.(1981). A conceptual framework for developing computer literacy instruction.AEDS Journal, 14, 128-143.
6. Groundwater-Smith, S. & Crawford, K.(1992) Computer literacy and matters of equity, Journal of InformationTechnology for Teacher Education, 1, pp. 215-229.
7. Kalaš, I.(2004). Informačná gramotnosť školy,Zborník príspevkov zo 4. celoštátnej konferencieINFOVEK, Bratislava, Ústavinformácií a prognóz školstva, 2004, str. 19-29
8. Kalaš, I. (2005). Informačná gramotnosť učiteľov:Mapujeme priestor, POŠKOLE 2005 SborníkNárodní konference o počítačích veškole, Medzinárodní organizační výbor POŠKOLE,2005, ISBN 80-239-4633-1, str.151 – 159
9. Wilke, H.(2000).Společnost vědění. In PONGS, A. (ed.). V jaké společnosti vlastně žijeme?
Praha : ISV, 2000, s. 243–262.
Informačná gramotnosť © 2012 PaedDr. Stanislav Javorský all rights reserved