Čo je potravinová alergia?

Výživa ako jeden zo základných predpokladov existencie života môže okrem svojich základných a priaznivých účinkov pôsobiť i nežiadúco. Jedným z hlavných nežiadúcich prejavov príjmu potravy môžu byť potravinové alergie, ktoré dnes predstavujú značný zdravotný, psychologický i spoločenský problém.

Nežiadúce reakcie organizmu na jedlo sa môžu pod podobným klinickým obrazom prejavovať v prípade pravých alergických reakcií na jedlo, ako i v prípade tzv. nepravej potravinovej alergie.

Vo svete trpí na alergie rôzne percento ľudí, najviac ich je v USA. Výskyt alergie na potraviny sa odhaduje u minimálne 5 % detskej populácie a asi 1 – 2 % populácie tvoria dospelí. Hlavnou príčinou častejšieho výskytu potravinovej alergie u detí je to, že epitel gastrointestinálneho systému, ktorý tvorí bariéru zamedzujúcu vstup alergénov do obehu, je u detí nevyzretý.

Potravinová alergia je do veľkej miery ovplyvnená:

• stravovacími návykmi
• zastúpením potraviny, v ktorej je alergén obsiahnutý v jedálnom lístku ako aj
• množstvom prijatej potraviny

Výskumy genetiky dokázali, že pravdepodobnosť zdedenia alergických génov je vyššia od matky ako od otca a častejšie ich dedia prvorodené deti. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa alergénnej strave od polovice tehotnosti, najneskôr však od posledného trimestra. V zásade by tehotná či dojčiaca matka nemala jesť tie alergény, na ktoré je alergická ona sama alebo otec dieťaťa. Dôležité je plne dojčiť aspoň pol roka, lebo výskyt alergie u nedojčených detí je až 7 – násobne vyšší. S dojčením pokračovať do roka dieťaťa, podľa možností aj dlhšie. Tak sa oddiali čas, kedy sa začne dávať kravské mlieko. Všeobecne prijímanou teóriou je, že v priebehu prvých týždňov života sú kojenci vo väčšom nebezpečenstve vzniku potravinovej alergie a včasná expozícia kravskému mlieku toto nebezpečenstvo zvyšuje.

Ako sa prejavuje potravinová alergia?

Kedykoľvek sa nejaká prípadne škodlivá látka dostane do styku s telom, jeho obranný systém okamžite vyprodukuje ochranné chemikálie. To sa stáva u nás všetkých. U alergických osôb telo mylne zamení obvykle neškodnú látku za škodlivú a k ochrannej reakcii dochádza nevhodným spôsobom. Každá látka, ktorá takúto reakciu vyvolá sa nazýva alergén. Alergény sú esenciálne proteíny (bielkoviny) a niektoré rastliny obsahujú viac ako 1 000 rôznych proteínov, ale je zrejmé, že nie všetky u ľudí iniciujú produkciu protilátok IgE, ktoré potom podnecujú vznik alergických reakcií. Okrem toho potravinové alergie nie sú obvykle zapríčinené celou molekulou proteínu, ale iba jej samostatnou časťou (alebo peptidom) a hlavne reaktívnou sekvenciou (epitopom) stavebnej jednotky aminokyseliny na peptide.

Tráviaci systém sa pred vniknutím škodlivých alergénov (antigénov) bráni dvojakým mechanizmom:

• ochrannou bariérou, ako je kyslá žalúdočná šťava, hlien, tvoriaci sa v čreve, enzýmy, ktoré rozkladajú bielkovinové látky, teda aj potravinové antigény, črevná peristaltika a súvislosť povrchu sliznice čreva
• imunitnou ochranou a tvorí protilátky, ktoré sú vo všetkých sekrétoch slizníc a chránia organizmus aj pred alergickou reakciou

Hlavnými klinickými prejavmi potravinovej alergie sú:

• Anafylaktický šok (celková, náhla a život ohrozujúca reakcia organizmu)
• Kožné alergie (urtikária, atopická dermatitída)
• Alergie dýchacích ciest (alergická nádcha, priedušková astma)
• Alergie v tráviacej sústave (zvracanie, kolika, hnačka)

Aký je rozdiel medzi pravou a nepravou alergiou?

Takmer 90 % všetkých alergií na potraviny spôsobuje osem potravín resp. potravinových skupín.

Medzi odborníkmi prevláda názor, že mlieko je takmer dokonalá potravina, ktorej najväčšou prednosťou je, že v dostatočnom primeranom množstve a optimálne vyváženom pomere obsahuje výživné a esenciálne látky. Približuje sa tak k ideálu komplexnej potraviny, ktorá zabezpečuje organizmu všetko, čo potrebuje na optimálny rast a vývoj.

V posledných rokoch sa však mlieko často zatracuje ako riziková potravina v dôsledku popularizácie nových poznatkov, ktoré súvisia s potenciálnou imunologickou odozvou na niektoré mliečne bielkoviny. Bielkoviny kravského mlieka patria k najväčším alergénom v detskej strave.

U zdravých jedincov nie je dôvod obávať sa škodlivosti mlieka, je to problém pre ľudí chorých. Buď ide o alergiu na mliečnu bielkovinu alebo intoleranciu na mliečny cukor – laktózu.

Frekvencia alergie na bielkovinu kravského mlieka u detí je 1 – 7,5 %.

Ochorenie je najrozšírenejšie v prvých mesiacoch života pravdepodobne preto, že bielkoviny kravského mlieka patria medzi prvé neznáme antigény, s ktorými sa ich organizmus stretne. Ľudský novorodenec sa rodí s relatívne poróznym črevom, v dôsledku čoho môžu cudzie antigény v tomto období ľahko a v nezmenenej forme prejsť do cirkulácie a predčasne ho senzibilizovať. Táto predčasná senzibilizácia je jeden z faktorov, ktoré prispievajú k tomu, že nedojčené deti sú náchylnejšie na vývin alergie.

Kravské mlieko obsahuje rad proteínov, pričom asi 80 % celkových proteínov tvoria kazeíny a 20 % proteíny srvátky. Hlavnými alergénmi mlieka sú kazeíny a β-laktoglobulín, k minoritným alergénom patrí alfa-laktalbumín a bovinný sérový albumín. Medzi ostatné alergény vyskytujúce sa zriedkavejšie patria bovinné imunoglobulíny, β₂-mikroglobulín, transferín, laktoferín, laktoperoxidáza, alkalická fosfatáza a kataláza.

Nie je známe, aké množstvo proteínu mlieka je potrebné k vyvolaniu produkcie IgE protilátky (senzibilizácia) alebo klinických symptómov. U citlivých jedincov môže už stopové množstvo mliečnych proteínov vyvolať symptómy. U niektorých kojencov sa môže vytvoriť alergia na kravské mlieko i vtedy, keď sú dojčené materským mliekom. Je to dané obsahom β-laktoglobulínu v materskom mlieku.

Keďže β-laktoglobulín nie je ľudská bielkovina a gastrointestinálny systém je u novorodenca nezrelý, už malé množstvá β-laktoglobulínu sú schopné stimulovať slizničnú i celkovú imunitu.

Klinické prejavy alergie na kravské mlieko:

• gastrointestinálne (zvracanie, kolika, hnačky, intestinálne obštrukcie)
• respiračné (nádcha, astma, opakovaný kašeľ)
• dermatologické (žihľavka, ekzém)
• nervový systém (podráždenosť, kŕče, poruchy spánku, bolesti hlavy)
• ostatné (anafylaxia, anémia z nedostatku železa)

Reakcia na kravské mlieko môže byť:

• okamžitá – symptómy sa objavia do 1 hodiny
• stredne rýchla – symptómy sa objavia za 1 – 20 hodín
• oneskorená – symptómy sa objavia za niekoľko dní

Vyšší výskyt ako alergia na kravské mlieko má intolerancia na laktózu. Jedná sa o ľudí, ktorí nemajú schopnosť vytvoriť si enzým laktázu, ktorý štiepi mliečny cukor. Ak organizmus dieťaťa tento enzým tvorí v nedostatočnom množstve na vrodenom podklade, alebo ak sú bunky črevnej sliznice, ktoré tento enzým tvoria, zničené prekonanou črevnou infekciou, je výsledok rovnaký. Po vypití kravského mlieka nastanú bolesti brucha, hnačky. Ak sa situácia zopakuje, príznaky sú chronické a môžu spôsobiť až poruchy vo výžive dieťaťa.

Diagnostika a liečba alergie na kravské mlieko, vzhľadom na výživové nároky dojčiat a detí, ich budúci telesný a duševný vývoj, je komplikovaná a náročná. Je nutné používať špeciálnu hypoalergénnu výživu s hydrolyzovanou bielkovinou. Prípravky označované ako hypoalergénne sú založené na väčšej či menšej hydrolýze bielkovín kravského mlieka, bielkoviny sóje a/alebo hovädzieho kolagénu. K použitiu sójovej bielkoviny je nutné uviesť, že podľa posledných výskumov 25 – 30 % kojencov vykazujúcich alergiu na mliečne bielkoviny, takto reaguje aj na sójové bielkoviny. Prípravky na báze sóje nie sú pri alergii na bielkovinu kravského mlieka príliš vhodné.

Hydrolýzou vznikajú malé molekuly, u ktorých je alergický epitop (väzbové miesto antigénu) porušený, nie je úplný, takže je síce schopný viazať sa na príslušný receptor, ale nie je schopný vyvolať tvorbu špecifických protilátok.

Rozlišujeme nízku a vysokú hydrolýzu. Výhodou nízkej hydrolýzy je lepšia chuť, lepšie výživovo – fyziologické vlastnosti, nevýhodou je však vysoká zvyšková antigenicita. Výhodou vysokej hydrolýzy je naopak nízka zvyšková antigenicita, ale nevýhodou je horká chuť, horšie výživovo – fyziologické vlastnosti, vyššia cena.

Ako klinické, tak aj preventívne preparáty sú fortifikované minerálnymi látkami, stopovými prvkami a zmesami vitamínov a to v množstve, ktoré zodpovedá potrebám a rastu zdravého jedinca. Jedinou nevýhodou hydrolyzátov je pozorovaná potreba zvýšenej frekvencie dávok, vďaka rýchlejšiemu gastrickému vyprázdňovaniu (absencia vyzrážaného kazeínu) a nedostatku kozomorfínu, ktorý znižuje pocit chuti do jedla a hladu.

Je možné vychádzať aj z iných typov mlieka s modifikovaným bielkovinovým zložením, ktoré by už v naturálnom stave lepšie vyhovovali požiadavkám zníženej alergénnosti a zároveň by zachovávali všetky nutričné požiadavky kladené na výživu dojčiat a detí. Jednou z alternatív je kozie mlieko, ktorému sa v laickej verejnosti pripisujú niektoré priam zázračné uzdravovacie schopnosti. Na druhej strane je i čiastočne zavrhované pre odlišnejšie senzorické vlastnosti. Počas 4 rokov sledované nežiadúce reakcie na kravské a kozie mlieko vo vysokorizikovej skupine ukázali, že hygienicky ošetrené kozie mlieko zriedkavejšie spôsobilo imunologické reakcie, menej asi o 35 %.

Alergia na vajcové proteíny

Vyskytuje sa taktiež najčastejšie v detskom veku, väčšina z nich vymizne v štvrtom alebo piatom roku života.

Až 65 % detí s ekzémom a astmou má pozitívne IgE protilátky proti vajcovému bielku. Je častou príčinou generalizovanej žihľavky. Varením a inou tepelnou úpravou stráca vajcový bielok čiastočne, nie však úplne, svoju alergenicitu.

Hlavnou zložkou (64 % bielkovín bielka) je ovoalbumín – termolabilný alergén, varením, smažením stráca svoju schopnosť vyvolať alergickú reakciu.

Ovotransferín, ktorý je schopný uvoľňovať histamín, a tak aj bez prítomnosti alergických protilátok vyvolávať prejavy podobné alergickej reakcii, tvorí 14 %.

Lyzozým, ktorý tvorí 3,5 % proteínov bielka, sa používa ako ochranný antimikrobiálny faktor v potravinárstve, najmä pri výrobe tvrdých syrov a vo farmaceutickom priemysle (očné kvapky) a predstavuje tak nebezpečenstvo alergickej reakcie po ich aplikácii.

Ovomukoid je spolu s ovotransferínom najdôležitejším alergénom vajcového bielka, aj keď tvorí len 9 % obsahu bielkovín. Je to termostabilný a voči kyselinám a proteolytickým enzýmom odolný antigén, preto zapríčiňuje alergické prejavy aj po požití vajca v tepelne alebo inak spracovanej podobe. Ovoglobulín, menej významný antigén, tvorí 9 %.

Vajcový žĺtok obsahuje tri alergénne proteíny: apoviteleníny, fosvitín a livetíny. Hlavný antigén je a-livetín, zodpovedný za tzv. syndróm vták – vajce (potravinová anafylaktická reakcia po predchádzajúcej senzibilizácii na perie vtákov, napr. aj papagája). Vzhľadom na medzidruhovú príbuznosť antigénov je skrížená alergenicita medzi vajcami rôznych druhov vtákov (sliepka, morka, kačka, hus…). Za skríženú reakciu medzi kurovitými vtákmi je zodpovedný a-livetín a sérový albumín.

Z alergie na vajcový proteín môže dieťa časom vyrásť. Po dostatočne dlhej dobe vylúčenia alergénu zo stravy a postupným vyzrievaním imunitného aj tráviaceho systému nadobudne jedinec schopnosť tolerovať svoj alergén.

Alergia na ryby a morské živočíchy (kôrovce, mäkkýše)

Výskyt alergií na ryby a mäkkýše je najčastejší v krajinách, kde je ich spotreba vyššia alebo nadpriemerná.

Podľa biológov poznáme viac ako 20 000 druhov rýb, ktoré obsahujú jednak príbuzné antigény, ale i alergény druhovo špecifické, takže alergická reakcia sa môže objaviť len po konzumácii určitej ryby.

Alergickú reakciu môže vyvolať aj prítomnosť alergénu vo vôni pri varení, resp. pečení rýb. Lokálnu ale i celkovú reakciu môže vyvolať aj kontakt kože alergika s rybou. Závažné alergické prejavy sa môžu prejaviť aj po požití inej stravy pripravovanej v tom istom oleji, resp. na tej istej panvici, kde bola predtým pripravovaná ryba.

Najrozšírenejšou a najčastejšou rybou z hľadiska vzniku alergie je treska. Až 18 % talianskych detí s potravinovou alergiou je alergických aj na tresku. Skrížená reakcia je dokázaná s ančovičkami a úhorom. Príbuzné alergény majú sardinky a haringy. Mäso lososa vyvolá alergickú reakciu asi u 20 % pacientov alergických na tresku, ale konzerváciou (nie varením a pečením) sa jeho alergenicita výrazne zníži. Druhou najrozšírenejšou rybou je tuniak. Jeho konzumácia v surovom stave (sushi) spôsobuje závažné alergické prejavy. Nesprávne spracované a skladované tuniaky (ale i makrely) obsahujú vysoké množstvo histamínu – tzv. skombroidná otrava. Konzervovaný tuniak stráca svoju schopnosť vyvolať alergickú reakciu.

Kôrovce a mäkkýše sú druhou veľkou skupinou morskej potravy. Medzi mäkkýše patria mušle, chobotnice, sépie, ustrice. Mnohé alergény sú špecifické pre jednotlivé skupiny, ale existuje aj spoločný alergén pre celú rodinu článkonožcov. A tu nastáva problém aj pre našu vnútrozemskú populáciu, ktorá sa ku konzumácii morskej potravy dostala až v posledných rokoch. Dary mora, ovocie mora, morská potrava – strava typická pre prímorské populácie. Tisícročia sa ich imunitný systém s touto stravou zoznamoval – naučil sa ju tolerovať. Je to strava s vysokým obsahom vitamínov najmä A a C, fosforu, ľahko stráviteľnou bielkovinou. Nesporne zdravá strava. Napriek všetkým pozitívam treba byť opatrný pri jej konzumácii aj príprave. Našej vnútrozemskej populácii bude trvať ďalšie tisíce rokov, kým sa náš rozpoznávací imunitný systém prispôsobí množstvu nových zložiek potravy.

Alergia na ovocie, zeleninu a orechy

Presný výskyt alergických prejavov na ovocie alebo zeleninu nie je známy, nakoľko najčastejší prejav – žihľavka často vymizne bez potreby liečby a pokiaľ sa pacient danej potravy vyhýba, príznaky sa neopakujú a po čase vymiznú.

Okrem žihľavky sú častými príznakmi atopická dermatitída ale i priedušková astma a alergická nádcha. Častejšie sa prejavy alergie na ovocie a a zeleninu prejavujú u peľových alergikov, hovoríme tomu syndróm peľ – potrava. Jeho podkladom je výskyt rovnakých alergénov v peľoch aj plodoch jednotlivých rastlín patriacich do príbuzných tried rastlinnej ríše. Dotýka sa to alergie na pele brezy a paliny. U nich sa až v 35 – 65 % vyskytuje skrížená reakcia po požití napr. jabĺk, marhúľ, broskýň ale i lieskových orieškov.

Najčastejšie sa vyskytujú alergické reakcie na:

• ovocie: jablká, hrušky, čerešne, marhule, broskyne, jahody
• zelenina: špenát, rajčiny, petržlen, zeler
• tropické ovocie (kiwi, mango…)
• orechy: vlašské, lieskové, mandle, arašidy…

Iné potravinové alergie

• koreniny
• sezamové semiačka
• sója
• čokoláda

Nepravá potravinová alergia

Je rad nežiadúcich reakcií na potraviny, ktoré sprostredkujú mechanizmy, ktoré nespadajú do imunitného systému, ale ich prejavy sú porovnateľné s prejavmi pravej potravinovej alergie. Príčinou vzniku týchto reakcií sú väčšinou nízkomolekulové látky odlišné od proteínov, napr. toxíny, chemické a mikrobiologické kontaminanty potravín, metabolické poruchy a pod. Aj niektoré potravinové aditíva (farbivá, konzervačné látky…) môžu spúšťať pseudoalergické reakcie. V takýchto prípadoch je takmer prakticky nemožné určiť, ktoré potraviny sú zodpovedné za uvedený stav, nakoľko sa na obaloch neuvádzajú všetky prídavné látky. Do tejto skupiny tiež patrí:

Gluténová enteropatia – celiakia detí a dospelých. Celiakia sa vyskytuje u ľudí, ktorých precitlivenosť je podmienená geneticky. Vyvoláva ju glutén prítomný v strave. Glutén je bielkovina, ktorá sa nachádza v pšenici, jačmeni a raži, čo znamená, že ľudia postihnutí celiakiou nemôžu jesť viaceré základné potraviny, ako chlieb, cereálne raňajky alebo ďalšie potravinárske výrobky, ako sú pizza a cestoviny. Celiakia je obyčajne celoživotné ochorenie a jedinou vhodnou terapiou je prísna bezgluténová diéta. Predpokladá sa, že týmto ochorením trpí viac ako milión Európanov. Postihnuté je hlavne tenké črevo. Keď sa trávi glutén, imunitné bunky v tenkom čreve sa aktivujú, čo zapríčiní zápal a lokálne poškodenie. To preruší normálny proces trávenia a absorpcie potravín. Ak sa celiakia nelieči, môžu vzniknúť ťažké zdravotné komplikácie; pacient stráca hmotnosť, objavujú sa syndrómy nedostatočnosti ako anémia a aj iné syndrómy, napr. hnačka.

Ako sa diagnostikuje potravinová alergia?

Významnú úlohu zohráva anamnéza (zisťovanie, po ktorých potravinách sa alergia objavuje a po vynechaní ktorých ustupuje). Pri laboratórnom vyšetrení sa využíva diagnostika pomocou kožných testov s podozrivými alergénmi v nízkej koncentrácii alebo stanovením špecifických imunoglobulínov typu E (ich koncentrácie v krvi sú voči podozrivej potravine zvýšené).

Možno potravinovú alergiu liečiť?

Pri alergických prejavoch existuje viacero možností eliminovať alebo tlmiť alergické prejavy i správnym výberom živín. Lekári sa snažia predchádzať alergiám tým, že identifikujú potraviny, ktoré alergie spôsobujú a doporučujú pacientom, aby sa týmto potravinám vyhýbali. Deje sa to tzv. eliminačnou diétou. Okrem toho možno u alergických stavov niektoré nedostatočne prijímané zložky zvýšiť.

Základné metódy liečenia sú:

• Prečistiť organizmus od alergénov, počnúc tráviacim systémom
• Nepripustiť ďalší prísun alergénov alebo iba v podprahovej dávke, ktorá nevyvolá alergickú reakciu
• Povzbudiť činnosť orgánov, ktoré s vyliečením alergie priamo súvisia (tráviaci a imunitný systém)
• Prečistený a posilnený organizmus postupne zvykať stopovými dávkami alergénov na bežné prostredie

Prečistenie organizmu od alergénov – uskutočňuje sa potravinami s vysokým obsahom vlákniny a prečisťovacími tekutinami.

Nepripustenie ďalšieho prísunu alergénov alebo iba v podprahovej dávke – realizácia tejto zásady znamená vytvoriť určitý okruh potravín, ktoré sú pre alergika neutrálne, nevzbudzujú alergické reakcie alebo k nim neprispievajú. Tento základný okruh potom postupne rozširujeme o ďalšie potraviny. Pri zaradení ďalšej potraviny do jedálnička samozrejme vždy pozorujeme reakcie organizmu. Ak určitá potravina nepôsobí priaznivo, ďalej ju nepoužívame. Privykanie na ňu patrí až do poslednej fáze liečenia, t. j. najskôr po roku, pretože alergické reakcie potrebujú pomerne dlhú dobu na vyhasnutie.

Povzbudenie činnosti orgánov, ktoré s vyliečením alergie priamo súvisia – rovnako ako je nutné umožniť organizmu odpočinúť si od stáleho prísunu alergizujúcich látok, je prínosné povzbudiť jeho vlastnú schopnosť dodávaním pozitívne pôsobiacich látok. Ide predovšetkým o vitamíny a minerálne látky.

Medzi ne patria hlavne:

Vitamín B₅ (kyselina pantoténová) – je dôležitý na syntézu kortizónu, ktorý sa vytvára v nadobličkách a má protialergické účinky. dôležitý je denný prísun 40 až 200 mg denne. Najvyššie uvedené dávky je možno dosiahnuť len medikamentózne. Prirodzené zdroje: mäso, mlieko a ml. výrobky, obličky, vajcia, huby, kvasnice, obilné klíčky, včelia materská kašička.

Vitamín B₆ (pyridoxín) – u niektorých osôb má antihistamínové účinky. Prirodzené zdroje. Podobne ako kyselina pantoténová, ale naviac aj pečeň, ryby, zelená zelenina, ovocie.

Vitamín C – vo všeobecnosti má stimulačné účinky na imunitný systém. Prirodzené zdroje: čerstvé ovocie a zelenina, citrusové plody a zemiaky.

Vitamín E – má antiedémový účinok (zníženie priepustnosti steny ciev), čo má význam najmä na slizniciach. Prirodzené zdroje: obilné klíčky, mandle, šalát, špenát, olej rýb.

Mangán – je známy svojimi antialergickými účinkami. Prirodzené zdroje: celozrnné obilniny, listová zelenina.

Zinok – má všeobecne priaznivý vplyv na imunitu organizmu. Prirodzené zdroje: morské živočíchy, pečeň, ovsené vločky, pšenica, kvasnice, tekvicové jadierka.

Kyselina gama – linolénová – je prekurzorom pre tvorbu prostaglandínu E1, ktorý má protialergické a protizápalové účinky. Prirodzené zdroje: olej z pupalky dvojročnej, zo zrniečok čiernych ríbezlí, z boráku lekárskeho.

Privykanie organizmu stopovými dávkami alergénov – pri alergiách na potraviny privykáme organizmus na pôvodne alergizujúcu potravinu najprv mnohonásobným opakovaním stopovej dávky, ktorá nevyvolá alergickú reakciu, pretože je podané jej podprahové množstvo. Musia byť teda splnené dva predpoklady: dávka musí byť minimálna a jej podávanie musí byť dlhodobé. V tejto fáze musíme mať absolútnu trpezlivosť, pretože získanie odolnosti voči alergénu je otázka mnohých rokov.

Zopár rád pre alergikov

Ako upravovať potraviny – niektoré potraviny by mali zostať v surovom stave. Väčšinu však musíme upravovať, aby sme ich zbavili alergénov dodaných civilizačným pôsobením alebo premenili alergizujúce látky, ktoré sú vlastnou podstatou suroviny. V prvých fázach spracovávame potraviny dlhšie a využívame dostatočné vylúhovanie a marinovanie, ale i tepelné spracovanie. Doba tepelnej úpravy je daná bežnými kuchynskými receptami, doba marinovania je minimálne 10 minút pri ponorení do roztoku soli a octu.

Kedy jesť – alergik by sa mal občas pokúsiť aspoň o krátky pôst, najlepšie po večeri, ktorá by mala byť najneskôr o 18:00. Potom už neprijíma potravu minimálne do poludňajších hodín druhého dňa. Práve vtedy sa najviac vylučujú odpadové látky z organizmu. Pri bežnom režime je príjem potravy v priemere 3× denne. Ovocie je treba zaradiť medzi jednotlivé jedlá, inak vzniká riziko miešanie rôznych procesov pri spracovaní potravín organizmom.

Ako jesť – dôkladné rozžutie a preslinenie potravy je u alergikov dvojnásobne dôležité. Práve tak je potrebná harmónia pri jedle, kľud a spokojnosť.

Zapamätali ste si?