Podľa využívaných nástrojov elektronickej komunikácie a ich vlastností môžeme elektronickú komunikáciu charakterizovať ako možnosť, ktorá používa na prenos informačných obsahov elektronické komunikačné médiá, inak povedané používa výpočtovú techniku a globálne informačné siete.

Druhy asynchrónnej komunikácie

1. E-mail

Elektronická pošta je základným pilierom medzi službami prístupnými v sieti internet. Okrem samotnej webovej služby má najväčšie rozšírenie. Svojim významom v praktickom živote sa dostala na úroveň klasickej pošty, no z hľadiska flexibility však nemá konkurenciu.

Okrem samotných textových správ je prostredníctvom elektronickej pošty možné prenášať aj súbory ľubovoľného dátového formátu, obsahujúce napríklad bitmapovú či vektorovú grafiku, formátovaný text, video a audio záznamy. Klient je pri používaní elektronickej pošty limitovaný len objemom prenášaných dát.

Elektronická pošta je nástrojom adresnej „osobnej“ asynchrónnej komunikácie medzi vyučujúcim a študujúcim (jeden vyučujúci oslovuje e mailom konkrétneho študenta – na rozdiel napr. od nástenky, kde komunikácia nie je až do takej miery „osobná“) alebo medzi dvoma študujúcimi a slúži predovšetkým na riešenie problémov študujúcich v súvislosti s predmetom štúdia (konzultácie učiva, riešenie problémov v zadaniach a pod.). E mail je však možné využiť aj na komunikáciu učiteľ – skupina žiakov prostredníctvom tzv. hromadnej pošty. Je to užitočné vtedy, ak je potrebné informovať určitú skupinu, ale tieto informácie sa nemôžu zverejniť. Špecifický prípad je opísaný ďalej ako zoznam adries.

Zoznam adries

Niektoré situácie si vyžadujú komunikáciu v skupine a preto sú navrhnutá špeciálne on-line aplikácie pre tento účel. Aplikáciu takéhoto typu elektronickej pošty nazývame zoznam adries alebo listservs. V takom prípade, používatelia môžu poslať otvorenú správu definovanej skupine čitateľov. Účastník takéhoto aktívneho zoznamu môže prijať niekoľko správ za deň. V prípade pripojenia k zoznamu je možné získať veľa informácií týkajúcich sa predmetov štúdia od ostatných účastníkov zoznamu, ktoré môžu poskytnúť námety pre ďalšiu tému diskusie. Každá osoba v zozname dostane správu v podobe otázky k danej téme, alebo riešenia nejakého problému, pričom existuje možnosť vyjadriť sa k danej téme a poslať pripomienky, pričom každý čitateľ vidí odpovede a pripomienky ostatných členov diskusie.

2. Elektronické konferencie

Elektronický ekvivalent nástenky nazývame elektronická konferencia alebo fórum, môžu obsahovať stovky správ čítané ľuďmi z celého sveta. Elektronické konferencie sú diskusie uskutočňované elektronickou poštou. Téma diskusií je dopredu určená. Nové príspevky dostávajú účastníci do svojich schránok. Neprihlásení účastníci majú možnosť vyhľadávať v archíve diskusií. Zoznamy virtuálnych diskusií existujú pre rôzne témy a oblasti, ktoré s nimi súvisia a umožňujú výmenu názoru a myšlienok medzi ľuďmi, ktorí nie sú účastníkmi kurzu, ale majú k danej téme čo povedať. Za nevýhodu možno pokladať čas potrebný na čítanie veľkého množstva správ. Mnoho konferencií je prístupných cez ten istý elektronický prameň. Ľudia zúčastňujúci sa na konferenciách sa zapájajú do diskusie svojimi otázkami alebo poznámkami, alebo len čítajú existujúce poznámky a pripomienky, aby získali užitočné informácie.

3. Diskusné fórum

Diskusné fórum predstavuje štruktúrovanú textovo orientovanú diskusiu. Príspevky súvisiace s určitou témou sú zobrazené spolu. Umožňuje klásť otázky a pridávať reakcie v čase vhodnom pre autora. Umožňuje začleniť aj hyperlinky alebo adresy elektronickej pošty. Diskusiu možno obohatiť o grafiku, alebo môže pokračovať elektronickou poštou. Užitočnou pomôckou diskusného fóre je notifikácia nových príspevkov elektronickou poštou. Riadenie diskusného fóra určuje jeho zriaďovateľ. Fórum môže byť otvorené alebo privátne. Prístup možno obmedziť heslom pre študijnú skupinu.

Diskusné skupiny

Často známe pod názvom Internet News. Pracujú podobne ako elektronické konferencie s tým rozdielom, že odoslané príspevky sú na serveri zoradené podľa tém a dlhodobo archivované. Takto sú prehľadne prístupné nie len účastníkom diskusie, ale aj komukoľvek, kto sa o tému začne neskôr zaujímať. Komunikácia v diskusnej skupine ide mimo poštovej schránky účastníkov a nezaťažuje tak ich bežnú korešpondenciu.

Druhy synchrónnej komunikácie

1. Telefonovanie

Historicky prvou synchrónnou komunikáciou uskutočňovanou elektronickými prostriedkami je telefonovanie. S rozvojom mobilnej telefonickej komunikácie, komunikácie cez internet a nových služieb s nimi spojených, jeho využitie ešte porastie v elektronickom vzdelávaní. Internetový telefón je najjednoduchším nástrojom na interaktívnu komunikáciu. Aplikácie poskytujúce možnosti interaktívne sa porozprávať (Talk, WinTalk, Lantalk) pracujú vo forme textovej výmeny správ. Po akceptovaní rozhovoru volaným sa nadviaže spojenie a obrazovka sa rozdelí na niekoľko častí zobrazujúc textové pole pre každého účastníka rozhovoru. Pri väčšom počte účastníkov komunikácie je vhodnejšie použiť inú aplikáciu (napr. ICQ) nakoľko sa okná s textami stávajú neprehľadnými. Ďalšou nevýhodou ostáva ako pri všetkých textových formách komunikácie absencia neverbálnych prvkov čo môže vyústiť do nepochopenia písanej správy adresátom. (Baranovič, R., 2002)

2. Chat

Inou rozšírenou formou elektronickej komunikácie je tzv. chat, čo preložené do slovenského jazyka znamená internetový rozhovor. Tento druh komunikácie sa dá definovať ako internetová konverzácia v reálnom čase. Rozdiel oproti konferencii (ktorá nemusí prebiehať v reálnom čase) je, že môžu medzi sebou diskutovať len tí účastníci, ktorí sú súčasne prihlásení. Ďalším podstatným rozdielom v porovnaní s elektronickou konferenciou je čisto zábavno-oddychový charakter chatu. (Zendulková, Z.) Chat je veľmi obľúbený najmä medzi mladými ľuďmi a študentmi. Chat je založený na výmene krátkych textov. Účastník píše správu do poľa pre zadávanie textu. Po odoslaní je správa viditeľná ostatným účastníkom chatu s informáciou o tom, kto bol ich autorom. Na udržanie prehľadnosti treba dodržať určité zásady. Počet účastníkov komunikácie by mal byť maximálne 12, optimum je 5. dĺžka besedovania by nemala presiahnuť 30 minút. Výhodou chatu je, že komunikáciu možno uložiť a sprístupniť na webovom serveri a neprítomní študenti si ju môžu neskôr prečítať.

3. Videokonferencie

Poslednou zo synchrónnych foriem elektronickej komunikácie je videokonferencia. Týmto pojmom označujeme vzdialenú interaktívnu komunikáciu dvoch alebo viacerých účastníkov v reálnom čase, umožňujúcu v rámci počítačových sietí prenos multimediálnych informácií (kombinácie rozmanitých médií, napr. obrázkov, animácií, zvukov alebo videa). Ide o najprirodzenejšiu komunikáciu uskutočňovanú elektronickými prostriedkami. Videokonferenčné spojenie môže byť realizované medzi dvomi miestami, vtedy hovoríme o dvojbodovej videokonferencii, alebo sa nadviaže medzi viacerými miestami, vtedy ide o viacbodovú videokonferenciou. Z technického hľadiska si vyžaduje riadiacu jednotku videokonferencie, ktorá riadi komunikáciu medzi spojenými miestami. Počítačové aplikácie umožňujúce služby videokonferencií poskytujú popri prenose obrazu a zvuku aj nástroje na zdieľanie a spolupráca s aplikáciou spustenou u jedného používateľa, na zdieľanie spoločného viacstránkového grafického priestoru – počítačovej tabule (whiteboard), do ktorej môžu účastníci videokonferencie kresliť, na posielanie súborov a v neposlednom rade tiež na písanie textov viacerým používateľom do spoločného textového okna (chat). Využitie videokonferencií je naozaj všestranné. Umožňujú realizovať konferencie s účastníkmi na rôznych miestach, tak aj napojenie bezpečnostných kamier z viacerých miest na centrálu, sledovanie chirurgických zákrokov či školenia alebo konzultácie bez nutnosti cestovania. Medzi programy podporujúce služby videokonferencií patria pôvodne Derceyov produkt CU-SeeMe, či rozšírený a veľmi populárny Microsoft NetMeeting.