Štruktúra a obsah digitálnej kompetencie

Modelovaním štruktúry a obsahu digitálnej kompetencie jednotlivcov sa dlhodobo venujú mnohé vedecké teórie.
Ikona prostriedku iDevice EPaR, 2006

Správa Európskeho parlamentu a rady z 18.septembra 2006 vníma digitálnu kompetenciu (ako jednu z kľúčových kompetencií) nasledovne:

Digitálna kompetencia zahrňuje sebaisté a kritické využívanie technológií informačnej spoločnosti (TIS) na prácu, voľný čas a komunikáciu.

Podopiera sa o základné informačné a komunikačné zručnosti:

· využívanie počítačov na obnovu, získavanie, uchovávanie, produkovanie, prezentovanie a výmenu informácií

· komunikácia a participácia v kolaborujúcich sieťach prostredníctvom internetu.

Základné vedomosti, zručnosti a postoje, obsiahnuté v digitálnej kompetencii:

Vedomosti:

  • riadne porozumenie povahy, úlohe a využitia TIS (podstata, rola, technologické možnosti)

o v osobnom živote

o spoločenskom živote

o v práci

  • podpora zvukového porozumenia informácie (zapamätanie si informácie, etnické princípy využívania IT)

Zručnosti:

  • vyhľadávať, zhromažďovať a spracovávať informácie a používať ich
  • posudzovať relevantnosť a rozlišovať medzi skutočnosťou a virtuálnym svetom
  • používať nástroje na tvorbu, prezentáciu a porozumenie zložitým informáciám
  • používať služby založené na internete
  • podpora kritického myslenia, kreativity a inovácie

(ODPORÚČANIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 18. decembra 2006

o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2006/962/ES) http://ec.europa.eu/education/policies/2010/doc/keyrec_en.pdf)


Takto koncipovanú definíciu nachádzame v rôznych vedeckých teóriách, zaoberajúcich sa súčasnou didaktikou vyučovania. Antonio Cartelli vo svojej štúdii definuje digitálne kompetencie ako integráciu technickej, kognitívnej a etickej dimenzie, kombinácia ktorých vedie k nadobúdaniu kolaboratívnej vedomosti (Cartelli:Digital Competence Assessment: frameworks for instruments and processes to be used by students and teachers ).

Digitálna kompetencia je založená na koexistencii troch dimenzií a ich spoločnej integrácie:

  • technologická dimenzia (schopnosť skúmať a čeliť novým technologickým situáciám flexibilne)

  • kognitívna dimenzia (výber, interpretácia a hodnotenie informácií na základe ich vhodnosti a reliability)
  • etnická dimenzia (konštruktívna interakcia v komunikácii)

 

Podobnú štúdiu, zameranú na akademické formovanie študentov, vypracovala NCREL (The North Central Regional Educational Laboratory), ktorá vo svojej štúdii enGauge opisuje štyri základné piliere vzdelávania, ktoré vedú k dosiahnutiu akademických cieľov:

  • gramotnosť digitálneho veku,
  • tvorivé myslenie,
  • efektívna komunikácia,
  • vysoká produktivita.
Piliere tvoria základ pre nadobúdanie kompetencií študentov. Využívanie technológií informačnej spoločnosti je zahrnuté vo všetkých štyroch oblastiach na rôznych funkcionálne odlišných úrovniach. V rámci všeobecnej gramotnosti, obsiahnutej v gramotnosti digitálneho veku je zahrnutá znalosť informácií a technológií na úrovniach odbornej, technologickej, vizuálnej, informačnej a multikulturálnej gramotnosti. Technológie pritom slúžia ako nástroje pre zmenu, ako premostenie k relevantnému, zmysluplnému osobnému učeniu sa a ako platforma pre neformálne usudzovanie a zodpovednosť. (EnGauge)

Informačná gramotnosť © 2012 PaedDr. Stanislav Javorský all rights reserved