Obdobie dospievania

Ikona prostriedku iDevice Ciele
  • vedieť charakterizovať obdobie dospievania (puberty)
  • poznať rozdiely v spotrebe živín medzi chlapcami a dievčatami
  • osvojiť si všeobecné zásady z hľadiska príjmu živín pre túto vekovú kategóriu
  • poznať možné následky nesprávneho stravovania v puberte

Ikona prostriedku iDevice Kľúčové slová

puberta, výživa, stavebné látky, rezervy tuku, živiny, bielkoviny, tuky, sacharidy, vitamíny, minerálne látky


img370_3

Čím je charakterizované obdobie dospievania (puberty)?

Toto obdobie je charakterizované somatickými a funkčnými zmenami, ktoré sú podmienené predovšetkým pohlavnými hormónmi. Vyvíjajú sa pohlavné orgány a sekundárne pohlavné znaky. Je to posledné obdobie, v ktorom sa zrýchľuje rast. Hormonálna situácia vytvára anabolickú fázu látkovej premeny s pozitívnou dusíkovou bilanciou, čo je spojené s rastom tkanív a orgánov. Podmienkou je predovšetkým dostatočný príjem energetických živín, proteínov a minerálií ako stavebných látok, ale tento proces podporuje aj telesná aktivita. Nedostatočný príjem živín spomaľuje rýchlosť rastu. Obdobie puberty je často sprevádzané pocitom psychickej neistoty, s labilitou nálady, rôznym postojom k svojej postave a v súvislosti s tým aj k spôsobu stravovania a životospráve.

Aké sú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami?

Toto obdobie je rozhodujúce aj z hľadiska požiadaviek na výživu. V závislosti od pohlavia sa diferencovane rozvíja svalová hmota, zásoby a distribúcia tuku. U chlapcov sa zvyšuje hmotnosť tela, predovšetkým rozvojom svalovej hmoty, kým u dievčat sa tvoria väčšie zásoby tuku, takže chlapci majú väčšiu svalovú hmotu, mohutnejšiu kostru a menšie rezervy tuku ako dievčatá.

Ikona prostriedku iDevice Telesné zmeny vznikajúce vplyvom dospievania
Zobraziť obrázok: Rozvoj zásob tuku na stehnách a zadku u dievčat
Rozvoj zásob tuku na stehnách a zadku u dievčat
Zobraziť obrázok: Rozvoj svalovej hmoty u chlapcov
Rozvoj svalovej hmoty u chlapcov
img374_3

Ktoré živiny nesmú chýbať v strave?

V tomto veku je potrebné dodávať dostatok bielkovín (tvorba svaloviny) vo forme bieleho mäsa, hydiny a rýb, chudého červeného, bravčového a hovädzieho mäsa, zveriny, menej tučného mlieka a mliečnych výrobkov, najmä tvarohu.

Energetickými zdrojmi sú komplexné sacharidy, ako sú celozrnné obilniny, zemiaky, cestoviny a ryža.

Tuky sa konzumujú v množstve max. do 30 % celodennej energetickej potreby, pričom ide najmä o rastlinné oleje, nenasýtený tuk v morských rybách, ostatný živočíšny tuk sa má prijímať len v minimálnom množstve.

img375_3

Varená a surová koreňová a listová zelenina, ako aj ovocie treba jesť denne v niekoľkých porciách, pretože vďaka obsahu vitamínu C chránia organizmus pred infekciou. Z ovocia sú najvýhodnejšie pre svoje zloženie jablká, hrušky, slivky, broskyne, banány, citrusy, zo zeleniny paradajky, paprika, reďkovky, mrkva. Spotreba zeleniny v obede by mala predstavovať 130 – 150 g hrubej váhy, celodenná spotreba zeleniny má byť viac ako 300 g. Obed, v ktorom chýba zelenina, treba považovať za hrubé porušenie zásad správnej výživy. V zime, keď je nedostatok čerstvej zeleniny sa na šaláty používa aj sterilizovaná zelenina, kde je však nižší obsah vitamínu C. Jeho množstvo možno zvýšiť pridaním surovej zeleniny, chrenu, cibuľky, cesnaku, surovej mrkvy, jablka. Biologickú hodnotu jedál môže zvýšiť aj celá škála zelených vňatí. Okrem čerstvých a sušených, v zime mrazených. Sú bohaté na vitamín C, železo, vápnik, stopové prvky. Na prípravu šalátov by sa mala prednostne využívať červená kapusta s dvojnásobným obsahom vitamínu C, než je v bielej kapuste.

img376_3

Dostatočný prísun vápnikafosforu v mliečnych výrobkoch je v tomto vekovom období mimoriadne dôležitý pre stavbu kostry, pričom krátkodobé opakované slnenie a aktívny pohyb významne podporujú látkovú premenu v kostiach.

U dievčat je možné riziko nedostatku železa, najmä v prípadoch módnych výživových programov na zabezpečenie štíhlosti. Dôležitý je tiež príjem potravín s obsahom B-komplexu (zlepšenie učenia) a vitamínu A (čítanie a práca pri umelom osvetlení). Má sa dodávať tiež dostatok tekutín.

Ikona iDevice Pouvažujte

1. Ktoré potraviny by ste zaradili do jedálneho lístka deťom v období dospievania, keby ste chceli zvýšiť ich sústredenosť na vyučovanie?

Ikona otáznika pros. iDevice Vyberte správnu možnosť
Najväčší obsah sacharidov majú:   

a) zemiaky

b) morské ryby

c) mlieko a mliečne výrobky

Aké sú následky nesprávneho stravovania v puberte?

Nedostatočná výživa v tomto období môže vyvolať poruchy rastu, ale i hormonálne poruchy, poruchy príjmu potravy – anorexia nervosabulímia.

Anorexia postihuje dospievajúce dievčatá medzi 13 – 25 rokom s výraznými rysmi ako sú nervozita, plachosť, zakríknutosť. V poslednom období sa významne uplatňuje negatívny vplyv súťaží krásy, filmu, či televízie, ktoré deformujú názory mládeže na ideál krásy. Pri rozvinutom ochorení telesná hmotnosť neraz klesne až pod 25 kg, ale dievčatá majú napriek tomu pocit, že nie sú dostatočne štíhle.

img380_3

Vynechávajú hlavné jedlá, nedostatočný príjem navyše kombinujú s vynúteným vracaním či užívaním preháňadiel, čím dochádza k nadmerným stratám tekutín a hlavne draslíka, čo často vedie ku kŕčovitým stavom. Pomerne skoro sa objavia poruchy menštruačného cyklu, organizmus je dehydrovaný, krvný tlak nízky. Z preventívneho dôvodu je mimoriadne dôležité ochorenie zachytiť už pri prvých prejavoch a nepodceňovať opakované hladovky a výrazný pokles hmotnosti. Aj rodičia by sa mali zamyslieť, či nespravili chybu vo výchove, či nemali nesplniteľné požiadavky na svoje dieťa.

img381_3
Dievča postihnuté bulímiou vo fáze enormnej žravosti

Bulímia je podobne ako anorexia psychogénna porucha prijímania stravy. Väčšinou sú opäť postihnuté dievčatá vo veku 15 – 30 rokov. Mnohé boli v minulosti obézne, úspešne držali redukčnú diétu, avšak pomerne rýchlo opäť pribrali. Za tento stav trpia neprimeraným pocitom viny, striedajú fázy redukcie a priberania, čím sa bludný kruh uzatvára. Na rozdiel od anorektičiek sa im však často nedarí prísne kontrolovať svoj energetický príjem a pravidelne sa objavuje obdobie enormnej žravosti. Následne sa dostavia výčitky svedomia a pacientka si vedome vyvolá zvracanie, ktoré doplní preháňadlami. Liečba bulímie je podobná ako pri anorexii, psychoterapia a úprava spôsobu stravovania.

Nepravidelný režim frekvencie príjmu potravy v priebehu dňa, nesprávne rozdelenie energetického príjmu v spojitosti s fyzickou alebo duševnou aktivitou sú často základom neskoršieho vzniku obezity alebo gastrointestinálnych ťažkostí. Treba preto dbať na správne stravovacie návyky, pretože správne osvojené stravovacie návyky v období detstva a dospievania sú základom pre správnu výživu v dospelosti.

Ikona iDevice Pouvažujte

1. Vysvetlite rozdiely medzi anorexiou a bulímiou.

Ikona prostriedku iDevice Zhrnutie

Obdobie puberty je často sprevádzané pocitom psychickej neistoty, s labilitou nálady, rôznym postojom k svojej postave a v súvislosti s tým aj k spôsobu stravovania a životospráve.

V tomto veku je potrebné dodávať dostatok bielkovín (tvorba svaloviny) Energetickými zdrojmi sú komplexné sacharidy, ako sú celozrnné obilniny, zemiaky, cestoviny a ryža. Tuky sa konzumujú v množstve max. do 30 % celodennej energetickej potreby, pričom ide najmä o rastlinné oleje, nenasýtený tuk v morských rybách, ostatný živočíšny tuk sa má prijímať len v minimálnom množstve.

Varená a surová koreňová a listová zelenina, ako aj ovocie treba jesť denne v niekoľkých porciách, pretože vďaka obsahu vitamínu C chránia organizmus pred infekciou. Dostatočný prísun vápnikafosforu v mliečnych výrobkoch je mimoriadne dôležitý pre stavbu kostry.

U dievčat je možné riziko nedostatku železa. Dôležitý je tiež príjem potravín s obsahom B-komplexu (zlepšenie učenia) a vitamínu A (čítanie a práca pri umelom osvetlení). Má sa dodávať tiež dostatok tekutín.


Ikona prostriedku iDevice Doplňujúca literatúra

BEŇO, Igor 2001. Náuka o výžive. 1. vyd. Martin : Osveta, 2001. 158 s. ISBN 80-8063-089-5.

BÉDEROVÁ, Alžbeta 1993. Nedostatky vo výžive detí. In: Rodina a škola, roč. 40, 1993, č. 8, s. 30.

KRCH, F. D. 1999. Poruchy příjmu potravy. Praha: Grada 1999.

KAJABA, I. – SNIŠČÁK, V. – STRMISKA, L. 2000. Uplatnenie nových odporúčaných výživových dávok (OVD) SR v rôznych systémoch spoločného stravovania. In: Výživa a zdravie, roč. 45, 2000, č. 4, s. 73 – 74.