Čím je charakterizované obdobie predškolského veku?

Obdobie predškolského veku je charakterizované pomalším rastom a na konci tohto obdobia sa začína prerezávať trvalý chrup, mocnie svalstvo a kostra. Motorika dieťaťa sa stáva jemnejšou a obratnejšou. Rozvíja sa psychika a reč dieťaťa. Vo výchove treba posilňovať kladné a odstraňovať záporné návyky. Je to obdobie do 6 rokov života.

Výživa detí od jedného roka sa postupne prispôsobuje stravovaniu dospelých, musia sa však dodržiavať určité pravidlá pri výbere potravín a technologickej úprave v kuchyni. Strava sa musí pripravovať zodpovedne a odborne tak, aby zodpovedala fyziologickým požiadavkám veku dieťaťa. Pri zostavovaní jedálnych lístkov by mal byť zohľadnený sortiment a frekvencia konzumovaných potravín v zmysle zosúladenia a naplnenia nutričných potrieb a výživových odporúčaní. Pri pokrmoch je porcia detí predškolského veku rovná 0,6 porcie dospelého človeka.

Sú všetky deti z hľadiska príjmu potravy rovnaké?

Musíme si uvedomiť, že nie všetky deti sú rovnaké. Podľa telesného vývoja a chuti do jedla rozlišujeme 4 skupiny detí:

• priemerné deti, ktoré dobre jedia a prijímajú priemerné množstvo a štruktúru živín s primeranou pohybovou aktivitou
• drobné deti so zníženým príjmom potravy, ktoré sú menšieho vzrastu aj keď výživa je primeraná, častejšie sú slabšie, chudšie
• deti pohybovo veľmi čulé, nepokojné, ich chuť na jedlo kolíše a ich telesná hmotnosť je na dolnej hranici normy
• obézne deti, ktoré vyžadujú redukčnú diétu a zvýšenú pohybovú aktivitu

Ktoré živiny sú z hľadiska správneho vývoja dôležité?

Pomerné zastúpenie jednotlivých živín majú u detí predstavovať v 15 % bielkoviny, v 30 – 35 % tuky a v 50 – 55 % sacharidy.

Energetická potreba má zohľadňovať hmotnostný prírastok 1,5 – 2 kg/rok, energetický výdaj i potrebu rastu. Pre dieťa 1 – 3 ročné by mal byť energetický príjem 5 500 kJ/deň, pre 4 – 6 ročné dieťa 7 530 kJ/deň.

K čomu slúžia bielkoviny?

Keďže deti stále rastú, bielkoviny sú pre deti najdôležitejšou živinou, pretože sú stavebnou zložkou orgánov ľudského tela. Sú stavebnými blokmi nielen svalov a kože, ale i hormónov, enzýmov, protilátok a krvi.

Denná dávka bielkovín závisí od:

• veku dieťaťa,
• od stupňa jeho vývoja,
• od veľkosti duševnej a fyzickej námahy
• od zdravotného stavu.

V mladšom veku je vhodné, aby boli živočíšne bielkoviny zastúpené v potrave viac ako 50 %, ostatné bielkoviny by mali byť rastlinného pôvodu. Ideálnym zdrojom bielkovín sú potraviny, ktoré obsahujú všetkých 8 esenciálnych aminokyselín: vajcia, mlieko a mliečne výrobky, ryby a mäso. Z potravín rastlinného pôvodu sú zdrojom bielkovín strukoviny, zvlášť sója a tiež zemiaky. Je pravdou, že rastlinné bielkoviny majú nižšiu biologickú hodnotu ako mliečne, vaječné a živočíšne bielkoviny, pretože neobsahujú ideálne množstvo všetkých esenciálnych aminokyselín. Avšak vhodnou kombináciou neúplných proteínov v jednom jedle sa dá zvýšiť ich biologická hodnota. Pre detský vek je zvlášť významný vysoký obsah rastovej aminokyseliny lyzínu a taktiež prítomnosť ďalších dvoch dôležitých aminokyselín – arginínu a histidínu.

U detí sa nedostatok bielkovín prejavuje spomaleným rastom a opuchmi kĺbov. Objavuje sa únava, zdĺhavé hojenie rán, je zvýšená náchylnosť k nákazám.

Nadmerné prijímanie bielkovín nie je taktiež správne. Zaťažuje organizmus a postupne ho poškodzuje. Pri odbúravaní bielkovín vznikajú pre organizmus škodlivé látky, ako je napr. močovina a amoniak, dochádza k poškodeniu obličiek, mozgu a srdca. Strava s veľkým množstvom bielkovín (nad 15 %) ochudobňuje telo o vápnik, horčík a zinok, čo prispieva k vzniku osteoporózy, vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych chorôb.

Potrebujú deti pre rast sacharidy a tuky?

Energetické látky – sacharidy a tuky – sa majú dodávať tak, aby nevznikali nadmerné zásoby rezervného tuku v podkoží.

Optimálne je v strave detí preferovať potraviny s obsahom komplexných sacharidov. Energia sa z nich uvoľňuje postupne. Ich postupným uvoľňovaním do krvného riečiska je chránený pankreas a organizmus nie je vystavený prudkým a častým extrémnym výkyvom v hladine krvného cukru. Navyše tieto potraviny zabezpečujú dlhšie trvajúci pocit sýtosti. Komplexné sacharidy sú zastúpené v potravinách s nízkym glykemickým indexom (strukoviny, obilniny, zelenina, ovocie, zemiaky). Vyššiu a rýchlejšiu glykémiu vyvolávajú potraviny, ktoré sú v tráviacom trakte rýchlo rozložené a vstrebané (zákusky, sladené nápoje) – tie majú vysoký GI a mali by sme sa im vyvarovať. Pravidelná konzumácia sladkých pochúťok môže u detí zapríčiniť nezvládnuteľnú nervozitu, bolesti hlavy, depresie ale aj agresivitu. Častá konzumácia sladkostí vedie k obezite a vyčerpaniu buniek tráviacich inzulín, vyčerpajú sa zásoby stopových prvkov a vitamínov, ktoré sa zúčastňujú na sacharidovom metabolizme a znižuje sa imunita. Namiesto bieleho cukru a sladkostí deti treba naučiť na sušené ovocie, banány, med alebo melasu.

V správnej výžive má významné miesto vláknina v potrave, ktorá taktiež patrí medzi sacharidy.

V súčasnosti analýzy výskumov potvrdili, že v detskej populácii je spotreba vlákniny nižšia. Je to dôsledok nedostatočnej konzumácie ovocia a zeleniny a tiež preferovania konzumácie bieleho chleba a pečiva. Stále nie sú docenené strukoviny u detí, ktoré sú významnými zdrojmi vlákniny. Denná spotreba vlákniny pre dieťa 1 – 3 ročné je 10 g, pre 4 – 6 ročné 14 g vlákniny.

Tuk má tiež dôležitú úlohu vo výžive detí. Je súčasťou membrán, zdrojom esenciálnych mastných kyselín, zdrojom energie v období, keď dieťa rastie a vyvíja sa, a tiež je nosičom vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K). Pre deti od jedného do dvoch rokov nie je vhodné zásadným spôsobom obmedzovať konzumáciu tukov. V strave detí starších ako dva roky má byť obsah tuku znížený zhruba na 30 – 35 % z celkového energetického množstva a nasýtené mastné kyseliny nemajú presahovať viac ako 10 %. Prednosť vo výžive majú mať tuky rastlinné, rastlinné oleje (olivový, slnečnicový, repkový), ale tiež tuk z orechov a semien.

Obsah tukov a cholesterolu v mäse je z hľadiska modernej výživy v súčasnosti hodnotený negatívne. Tu je však potrebné zdôrazniť, že pri kúpe mäsa sa musíme správať uvedomele. Vždy volíme chudšie druhy mäsa. Najnižší obsah tuku má divina, len 2 – 6 g v 100 g mäsa, ale jej konzumácia u nás je pomerne nízka. Pomerne nízky a porovnateľný obsah tuku má hydina 7 – 9 g a hovädzie mäso zadné, ktoré obsahuje 6 – 8 g tuku v 100 g. O niečo viac obsahuje hovädzie mäso predné 25 – 30 g, ale bravčové mäso až 20 – 60 g v 100 g. Podobne rozdielny je aj obsah cholesterolu. V hovädzom mäse je 70 mg v 100 g, v bravčovom 80 – 100 mg, kura s kožou obsahuje 99 mg, bez kože len 45 mg a morka obsahuje 75 mg cholesterolu v 100 g mäsa. Tieto vlastnosti limitujú použitie jednotlivých druhov mäsa aj pri našej voľbe vo výžive detí a mládeže. Extrémne obmedzenie, až vylúčenie cholesterolu zo stravy detí nie je však správne, pretože cholesterol plní v organizme dôležité funkcie.

Najvhodnejšia úprava mäsa pre dieťa je dusenie a varenie. Preto i keď vyprážané jedlo deťom väčšinou chutí, malo by sa do jedálneho lístka zaraďovať čo najmenej. Údeniny sú kapitola sama osebe. Nie sú vhodné pre dospelého, nieto ešte pre dieťa. Kvalita údenín je kolísavá, čo je dané spôsobom ich prípravy. Vyrábajú sa z mletého mäsa a celej rady prípravkov, značné je aj percento tuku v údeninách, navyše obsahujú karcinogénne látky. Pre dieťa nie sú ideálnym pokrmom ani vnútornosti, pretože sa v nich hromadia zbytky škodlivín. Čím je zviera staršie, tým je pravdepodobnosť výskytu škodlivých látok väčšia. Prednosť by sme mali dať vnútornostiam z mladších zvierat, a pokiaľ je to možné, malo by mäso pochádzať z biologického hospodárstva, kde je zaručené, že kŕmne zmesi neobsahujú látky na podporu rastu a pod. Tieto látky sa vo vnútornostiach kumulujú a pre dieťa by mohli byť nebezpečné.

Na ktoré minerálne látky má byť bohatá strava detí?

Rastúce deti potrebujú k výstavbe svojho tela taktiež väčšie množstvo minerálnych látok (na kg telesnej hmotnosti). Hlavne ide o vápnik, fosfor a železo, ktoré môžu byť deficitné, pokiaľ nie je výživa pre deti špeciálne diferencovaná.

Denná potreba vápnika je podľa OVD SR u detí predškolského veku do 3 rokov 800 mg, do 6 rokov 900 mg. Obsah vápnika v 1 litri mlieka je 1 200 mg vápnika, v optimálnom pomere k fosforu. Obsahuje ho najmä mlieko a mliečne výrobky, ryby, orechy, mak, petržlenová a zelerová vňať a zelenina. Mliečne potraviny majú v porovnaní s nemliečnymi viac vápnika. Všetky mliečne výrobky majú pomerne vysoký obsah tuku. Ale obsah tuku je v týchto potravinách v podstate úmerný množstvu vápnika, na rozdiel od nemliečnych potravín, ktoré obsahujú pomerne viac tuku ako vápnika (okrem maku). Využiteľnosť prijímaného vápnika potravou sa zvyšuje, ak je jeho denný príjem rozdelený do 2 – 3 menších dávok denne. A keďže vápnik sa najlepšie vstrebáva v noci, je vhodnejšie potraviny s jeho najväčším obsahom prijímať v popoludňajších a večerných hodinách. Vstrebávanie vápnika podporuje aj vitamín D.

V strave detí treba dbať na pravidelnú konzumáciu mliečnych potravín aj z hľadiska prevencie osteoporózy. Dietetici odporúčajú deťom zjesť denne 4 mliečne výrobky (mlieko, syr, jogurt, tvaroh) podľa ľubovôle. Z hľadiska výživy detí je žiadúce zaraďovať do stravy syry, ku ktorým sa zaraďujú i tvarohy. Syry obsahujú 1 350 – 8 940 mg/kg vápnika, tvarohy 580 – 7 190 mg/kg. Treba zdôrazniť, že vápnik, ktorý obsahujú mlieko a výrobky, ľudský organizmus využije asi na 30 %, kým z rastlinnej stravy iba 5 – 10 %. Mliečny tuk je prakticky nulový u odtučnených tvarohov, zato u niektorých tvrdých a tavených dosahuje až 35 %. Pre deti sú vhodné predovšetkým čerstvé syry (krémový, Cottage, ochutené tvarohové syry). Môžu jesť aj niektoré mäkké syry, ale pri polotvrdých a tvrdých už musíme sledovať obsah tuku. Pri stravovaní detí nie sú vhodné najmä syry so zvýšeným obsahom soli, teda biele syry a Niva. Vzhľadom k zvýšenému obsahu fosfátov by nemali konzumovať ani väčšie množstvo tavených syrov, jednoznačne nevhodné pre deti sú pikantné syry a väčšina plesňových syrov.

Prívod vápnika možno zvýšiť správnym výberom druhu zeleniny – bohaté na vápnik sú najmä kučeravý kel, brokolica, biela fazuľa, cesnak, petržlenová vňať, a mnohé bylinky na dochucovanie jedál. Vzhľadom na obsah šťavelanov a fytátov v zelenine je biologická dostupnosť vápnika znížená, vápnik v špenáte je pre vysoký obsah šťavelanov prakticky pre organizmus nedostupný.

Hoci je príjem fosforu pre organizmus dôležitý, väčšina ľudí u nás prijíma fosfor v príliš vysokých dávkach, čo nie pre zdravie detí vôbec prospešné. Fosfor je prítomný v mnohých potravinách, ale k nadbytku prispieva obľúbenosť kolových nápojov, tavených syrov a údenín. Dochádza tak k narušeniu vápnika a fosforu v tele, a tým k úniku vápnika z tela.

Železo je ďalšou nevyhnutnou minerálnou látkou v strave detí predškolského veku. Deti predškolského veku by denne mali prijať 10 mg železa. Prírodné zdroje sú mäso, pečeň, obličky, ovsené vločky, sušené marhule, hrozienka, slivky, žĺtky, melasa, fazuľa, zelená listová zelenina. Z potravín sa železo vstrebáva rôzne. Veľmi dobre sa vstrebáva z mäsa a vnútorností, a to štyrikrát lepšie než z mlieka a vajec a desaťkrát lepšie než zo zeleniny. I malé množstvo mäsa v pokrmoch (napríklad v zeleninovo-obilných karbonátkach) zlepší vstrebávanie železa obsiahnutého v zelenine či obilí. Ďalšia možnosť, ako zlepšiť vstrebávanie železa z rastlinnej stravy, je súčasné podávanie vitamínu C. Železo sa horšie vstrebáva pri vysokom obsahu vlákniny v potravine.

Pri nedostatku železa vzniká chudokrvnosť s nižším obsahom hemoglobínu v červených krvinkách. Je to karenčné ochorenie, s ktorým sa u nás ešte u malých detí stretávame. Deti sú spočiatku unavené, dráždivé, majú bolesti hlavy, sklon k mdlobám. Trpia taktiež nechutenstvom a sú málo odolné proti infekciám. Vlasy majú tieto deti krehkejšie, niekedy im padajú, nechty lámavé, miskovito zahnuté.

Na ktoré vitamíny nesmieme pri tvorbe pokrmov pre deti zabudnúť?

V strave detí by nemalo chýbať zastúpenie potravinami bohatými na vitamíny A, D a C. Pri nedostatku vitamínov A a D sa objavia poruchy rastu a zdravotného stavu, je znížená celková odolnosť i odolnosť voči chorobám. Nemali by sme zabúdať na vysoký obsah vitamínu C v strave. Vitamín C zvyšuje odolnosť proti infekciám posilňovaním účinkov leukocytov a zvýšením tvorby interferonu, ktorý zabraňuje prenikaniu vírusov do tela. Posilňuje cievy a kapiláry, zrýchľuje hojenie rán a spolu s vitamínom B₁₂ a kyselinou listovou pomáhajú proti chudokrvnosti a kazeniu zubov. Taktiež odstraňuje únavu, úzkosť a depresie. Samotný vitamín C ovplyvňuje i niekoľko ďalších živín. Zvyšuje schopnosť nášho tela absorbovať vápnik a železo a vylučovať jedovatú meď, olovo a ortuť. Prírodné zdroje sú citrusové ovocie a šťavy, paprika, brokolica, rajčiny, zelená listová zelenina, melóny, zemiaky.

Prečo je dôležitý optimálny pitný režim?

Návyk na dostatočný pitný režim by mal byť osvojený už v detstve ako samozrejmá súčasť stravovacieho správania. Potreba vody je u detí vo veku 2 rokov 125 ml/kg/deň a vo veku 5 rokov 100 ml/kg/deň.

Najhoršie znáša nevyváženosť medzi príjmom a výdajom tekutín detský organizmus. Jednou z príčin je vyšší obsah vody v tele dieťaťa, ale i to, že dieťa má oproti dospelému väčší povrch tela v pomere k telesnej hmotnosti. Preto aj straty odparovaním sú vyššie. Straty vody nastávajú už pri bežnej dennej činnosti, pri športe alebo hre, v horúcom prostredí a pri zvýšenej psychickej záťaži. Malo by platiť, že deťom nebránime piť kedykoľvek sú smädné. Dôležité je piť tekutiny po malých dávkach, rovnomerne rozdelených po celý deň.

Vodu prijíma dieťa v podobe nápojov a tekutých pokrmov. Straty vody môžeme nahradiť jedlom, polievkami, ovocím a pod. Na realizáciu pitného režimu detí sú vhodné kontrolovaná pitná voda, ovocné čaje, ovocné šťavy a vitaminizované nápoje. Nevhodné sú nápoje typu kola, malinovky s vysokým obsahom cukru, konzervačných prísad a farbív, ale i silný čierny čaj. Veľmi obľúbené ovocné šťavy a džúsy treba podávať riedené vodou, minerálkou alebo slabým čajom, minimálne v pomere 1 : 1, pretože obsahujú veľké množstvo cukru. Podávanie sladkých nápojov deťom predškolského veku môže významne posilniť a upevniť ich záľubu v sladkostiach. Pitie sladkých nápojov blokuje chuť na potraviny obsahujúce hodnotné živiny, ktoré detský organizmus nevyhnutne potrebuje (bielkoviny, vitamíny, minerálne látky).

Ako vyzerá optimálny stravovací režim?

K udržaniu zdravia potrebuje organizmus nielen energeticky primeranú, dostatočne pestrú stravu, ale veľký význam má aj optimálny stravovací režim, teda počet denných jedál, pravidelná doba ich podávania pri zachovaní primeraných intervalov medzi jedlami a ich vzájomná proporcionalita, vyváženosť v množstve a kvalite. Z hľadiska optimálneho vývoja a výkonnosti nie je to záležitosť zanedbateľná a veľký význam má zvlášť v detskom veku. Nedostatočný a nepravidelný príjem stravy totiž brzdí činnosť mozgovej kôry, narušuje činnosť tráviacich žliaz, ktoré znížia vylučovanie štiav potrebných na trávenie, dostaví sa nechutenstvo, zníži sa využiteľnosť prijatých živín. Počet podávaných jedál je u detí väčší ako u dospelých. Kým dospelým stačia tri denné jedlá, deťom podávame stravu až päťkrát, pričom dodržiavame čas podávania. Dôležité je zachovanie najmenej trojhodinového intervalu medzi jednotlivými jedlami, aby dieťa malo dôkladne vyprázdnený žalúdok a dostavil sa zdravý pocit chuti do jedenia.

Optimálne rozloženie stravy v priebehu dňa u detí predškolského veku je:

• raňajky: 25 %
• desiata: 5 %
• obed: 30 – 35 %
• olovrant: 10 – 15 %
• večera: 25 %

Zapamätali ste si?