Čo sú geneticky modifikované potraviny?

Sú to potraviny obsahujúce alebo pozostávajúce z geneticky modifikovaných organizmov (GMO). GMO môžu byť baktérie, vírusy, rastliny alebo zvieratá, ktorých genetický základ bol zmenený pomocou génových technológií. Výsledkom génových technológií je prítomnosť nového genetického materiálu, ktorý sa v pôvodnom organizme nenachádzal a nie je dôsledkom prirodzených spôsobov rekombinácie. Genetické modifikácie sú zvyčajne dôsledkom vybratia úseku DNA – nositeľky genetickej informácie z jedného organizmu a jeho vloženia do organizmu iného. Tento prenos je možné uskutočniť medzi nepríbuznými druhmi, napr. je možný prenos DNA z rastlín do zvierat a naopak. Takto vieme čoraz lepšie a rýchlejšie šľachtiť nové a lepšie odrody poľnohospodársky významných plodín.

Prvá generácia geneticky modifikovaných plodín mala úpravy cielené na tie agronomické vlastnosti, ktoré umožnili znížiť straty a zvýšiť rentabilitu produkcie. To sa uskutočnilo najmä pomocou tolerancie k niektorým herbicídom, ochranou plodín pre hmyzími škodcami, vytvorením rastlín rezistentných voči vírusom atď. V budúcnosti sa očakávajú úpravy zamerané na odolnosť voči suchu, na toleranciu k zasoleným pôdam a nepriaznivým vplyvom teploty počas vegetácie.

Cieľom úprav druhej generácie GM plodín, ktoré sú už realitou, sú zmeny ich kvalitatívnych vlastností, ktoré majú pre spotrebiteľov ďaleko väčší význam.

Sú to modifikácie:

• olejov
• bielkovín
• sacharidov
• senzorických vlastností potravín
• zložiek pozitívne ovplyvňujúcich zdravie

Modifikácie olejov

Rastlinné oleje predstavujú jednu z najdôležitejších agropotravinárskych komodít. Vo svetovom merítku predstavuje ročná produkcia 65 miliónov ton. Pomocou techológie r-DNA je možné vylepšovať ich kvalitu. napr. nutričnú hodnotu, oxidačnú stabilitu a funkčnosť. Ako príklad slúži vývoj sójového oleja s 80 % obsahom kyseliny olejovej, náhrada chemicky hydrogenovaných olejov prírodnými olejmi, ktoré neobsahujú trans mastné kyseliny; rastliny produkujúce dlhoreťazcové n-3 polynenasýtené mastné kyseliny alebo konjugovanú kyseliny linolénovú.

Modifikácia bielkovín

Príkladmi sú bielkoviny so zvýšeným obsahom esenciálnych a špeciálnych aminokyselín; bielkoviny so zlepšenými funkčnými vlastnosťami ako napr. glutén v múke, emulzifikačné vlastnosti sójových bielkovín.

Modifikácie sacharidov

Ako príklad poslúži zvýšenie obsahu škrobu v niektorých plodinách reguláciou zodpovedajúceho enzýmového komplexu; zmena pomeru amyláza / amylopektín; zvýšenie obsahu nestráviteľných sacharidov ako napr. inulínu; zvýšenie tvorby špeciálnych pektínov.

Senzorické modifikácie

Sú to napr. zmeny rýchlosti dozrievania a textúry niektorých plodín, ako sú rajčiaky, banány, jahody, ananásy. Ďalej je to zlepšenie sladkosti a zvýšenie podielu aromatických zložiek plodov.

Zložky ovplyvňujúce zdravie konzumentov

Zlepšenie a zvýšenie obsahu vitamínov, minerálov a fytochemikálií. Príkladom sú obilniny so zvýšenou produkciou fytázy spojenej s následnou lepšou biologickou využiteľnosťou minerálov; hypoalergénne obilniny; rastliny s lepšou produkciou fytosterolov využívané vo funkčných potravinách.

Ako je to s pestovaním GM plodín v Európe a USA?

Vedúce postavenie v oblasti pestovania GM plodín má USA. V r. 2000 boli GM plodiny vysiate na 68 %, v Argentíne na 23 % z celkovej výmery plodín. Z politických dôvodov je táto výmera v Európe blízka nule. Príkladom prvých plodín schválených a uvedených na trh v Európe patria sója a kukurica rezistentná voči hmyzu. V roku 1998 EÚ dočasne pozastavila poľné skúšky GM rastlín, a tak je v súčasnosti niekoľko ďalších žiadostí v rôznom stupni schvaľovacieho procesu. Na druhej strane, v USA už mnoho potravín získalo povolenie od FDA (Úrad pre potraviny a lieky), a tak sa GM potraviny bežne nachádzajú v obchodoch. V USA sú v súčasnosti na trhu aj také plodiny, ako je rajčiak s predĺženou trvanlivosťou, tekvica rezistentná voči rastlinným vírusom, sója s vysokým obsahom kyseliny olejovej, repka olejná s nadprodukciou fytázy.

Aké sú pozitíva a negatíva GMP?

Verejnosť v súčasnosti neprijíma biotechnológie s nadšením, ba má k nim podozrievavý postoj. Napriek tomu väčšina vedcov a priemysel sa zhodla na podpore ich aplikácií v agropotravinárstve, medicíne, diagnostike, environmentálnych technológiách a využívaní pri produkcii organických látok.

Podľa zástancov genetických modifikácií sú výhody nasledujúce:

• viac a lacnejšie potraviny pre svet (vďaka zlepšeniu agronomických vlastností plodín)
• pokračujúce zlepšovanie výživovej kvality potravín, vrátane tých, ktoré sú určené pre populácie s nedostatkom určitých esenciálnych živín
• čerstvé ovocie a zelenina s predĺženou trvanlivosťou – údržnosťou
• potraviny so zníženými alergénnymi vlastnosťami
• vývoj funkčných potravín, vakcín a podobných produktov, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť zdravie spotrebiteľov
• poľnohospodárske praktiky šetriace životné prostredie

Mnohí vedci zdôrazňujú, že práve využitie génových technológií v rozvojových krajinách umožní potlačiť hlad a podvýživu. Umožnia zvýšiť produkciou plnohodnotných potravín pre ich neustále narastajúce počty obyvateľov. Zároveň zdôrazňujú, že tieto technológie môžu veľmi pozitívne ovplyvniť aj ekonomickú výkonnosť rozvojových krajín.

Keď uvažujeme o tom, ako upravovať obsah živín a bielkovín, je napríklad možné zmeniť vzájomné pomery obsahu mastných kyselín a tak zabrániť stuchnutiu oleja. Podobne sa dá zvýšiť obsah esenciálnych aminokyselín a tak pripraviť potraviny prospešnejšie zdraviu. Úprava obsahu sacharidov v zemiakoch zlepšuje ich chuť a zdravotné vlastnosti pri ich smažení. Trvanlivosť rajčiakov sa dá významne predĺžiť úpravou umožňujúcou spomalenie ich dozrievania.

Úpravy sú zamerané aj na zmenu obsahu vitamínov a minerálnych látok či esenciálnych mastných kyselín v rôznych druhoch potravín. Najznámejším príkladom je tzv. „zlatá ryža“ – ryža s vysokým obsahom železa a vitamínu A. Táto ryža má potenciál pozitívne ovplyvniť výživu obyvateľov rozvojových krajín. Podobne možno upraviť chuť a textúru potravín ako napríklad sladkosť mrkvy či jemnosť piškótového koláča.

Génové technológie môžu byť prospešné aj pre ľudí s alergiami na potraviny. Temer všetky potravinové alergény sú bielkoviny. Biotechnologickými postupmi je možné znížiť obsah bielkovín, alebo ich celkom odstrániť. Výsledkom je, že takto upravená potravina už nebude vyvolávať alergie.

Aký je postoj spotrebiteľov ku konzumácii GMP?

Dá sa očakávať, že prístup spotrebiteľov ku genetickým modifikáciám sa bude postupom času meniť. Nie je však isté, či bude pozitívnejší. Európski spotrebitelia nemajú rovnaký prístup ku všetkým GM potravinám. Niektoré z nich sa predávajú lepšie ako iné, a to v závislosti od toho, ako spotrebitelia vnímajú ich prospešnosť.

Postoje spotrebiteľov sú odlišné aj v jednotlivých krajinách. Podľa štúdie z r. 2001 majú negatívny vzťah ku geneticky modifikovaným potravinám najmä obyvatelia Rakúska, Dánska, Francúzska, Grécka a Nórska, kým najpozitívnejšie sa k nim stavajú Fíni, Holanďania a Španieli.

Obavy spotrebiteľov predstavujú:

• obavy o bezpečnosť – zdravotnú neškodnosť GM potravín
• riziká pre životné prostredie
• zdrojom obáv sú aj etické aspekty využívania r-DNA technológií dotýkajúce sa prenosu génov medzi nepríbuznými organizmami

Organizácia európskych spotrebiteľov poukazuje na tieto riziká:

kríženie GM plodín a zvierat s divými príbuznými druhmi môže mať nepredvídané následky.

GM plodiny môžu ohroziť voľne žijúce vtáky a hmyz.

u zvierat a ľudí môže vzniknúť rezistencia voči antibiotikám.

môže dôjsť k vzniku alergií po „zmiešaní“ genetického materiálu rôznych organizmov.

V čom spočíva ochrana spotrebiteľa?

Z hľadiska prijateľnosti GM potravín je v súčasnosti nepriaznivá klíma. Mnohé opatrenia štátnych orgánov potravinového dozoru vzbudili nedôveru spotrebiteľov. Tieto skutočnosti viedli Európsku úniu k návrhu nových nariadení a zákonov, zabezpečujúcich lepšie označovanie a vysledovateľnosť GM potravín, a potravín obsahujúcich geneticky modifikované prídavné látky a ingrediencie. Súčasná legislatíva vyžaduje označovanie GM potravín, ak viac ako 0,9 % z jednej zložky je odvodenej z GMO a súčasne je zistiteľné v potravine. Iba za predpokladu čestného prístupu k označovaniu môže spotrebiteľ získať dôveru a spotrebiteľ má tak možnosť slobodného výberu medzi potravinami geneticky modifikovanými a geneticky nemodifikovanými.

Od vstupu Slovenska do Európskej únie 1. mája 2004 vstúpila aj u nás do platnosti nová legislatíva, dotýkajúca sa povinného označovania geneticky modifikovaných potravín a krmív. Podľa novej legislatívy musia byť totiž označené všetky výrobky, ktoré obsahujú, skladajú sa, alebo sú vyrobené zo zložiek obsahujúcich viac ako 0,9 % geneticky modifikovaných organizmov. Dotýka sa to aj geneticky modifikovaného krmiva pre zvieratá. Produkt, ktorý je geneticky modifikovaný, môže mať v zložení uvedené napr.: vyrobené z geneticky modifikovanej sóje MON-04032-6. Najčastejšie geneticky upravované plodiny sú sója, kukurica a repka olejná. V najbližších 2 rokoch sa na pôde Európskej únie bude prejednávať aj problém potravinových prísad (napr. vitamíny, dochucovacie prostriedky, sladidlá, stabilizátory), ktoré sa vyrábajú za pomoci GM technológií. Tieto produkty podľa súčasnej legislatívy netreba označovať.

V súčasnosti môžete na našom trhu nájsť nasledujúce GM produkty z radu rastlinných olejov:

• CERESOL – zmes rastlinných olejov, výrobca: SETUZA, Česká republika, obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6
• Rastlinný olej jedlý – zmes rastlinných olejov, výrobca: SETUZA, Česká republika, obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6
• Brölio – jedlý sójový olej, výrobca Brolio Europe GMBH Nemecko, obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6
• Zmes rastlinných olejov Euroshopper, výrobca Ahold, ide o produkt obchodnej siete Hypernova
• Gazda stolový olej, výrobca Oleopet, a. s., Česká republika, obsahuje geneticky modifikovanú sóju

Zapamätali ste si?