S rozvojom civilizácie vo vyspelých ľudských spoločnostiach vzrastajú počty imunitne podmienených a s ochorením tráviaceho ústrojenstva spojených ochorení. Genetické faktory tieto zmeny vždy nevysvetľujú, predpokladá sa, že sa tu významne uplatňujú faktory vonkajšieho prostredia. Nezanedbateľnú úlohu v boji proti civilizačným ochoreniam má i zlepšenie výberu potravy. Potraviny nemusia byť len zdrojom energie, živín a ďalších látok, ale môžu byť i účinným prostriedkom, ktorý priaznivo ovplyvňuje zdravotný stav človeka. Pokiaľ takéto potraviny upravíme technologicky týmto smerom, alebo technologicky znížime obsah nutrične nežiadúcich látok, nesú označenie funkčné potraviny.

Aký má význam črevná mikroflóra človeka?

 

Prostredníctvom tráviaceho traktu sa od narodenia dostáva do organizmu človeka rada látok, ktoré organizmus potrebuje, ale i látok, ktoré môžu organizmu uškodiť. Veľký význam v týchto procesoch má črevná mikroflóra, ktorú tvoria baktérie osídľujúce tráviaci trakt človeka. Mikroflóra zažívacieho ústrojenstva je zložitý systém obsahujúci tisícky rôznych baktérií na ploche stokrát väčšej než je povrch ľudského tela. Niektoré baktérie sa v črevách nachádzajú neustále, iné prichádzajú s potravou a tráviacim traktom iba prebehnú. Počas jedenia prijímame živiny, ale aj mikroorganizmy, a niektoré z nich môžu byť aj patogénne.

 

 

Ľudský organizmus prirodzene vie, ako sa chrániť proti patogénom. Túto úlohu plní imunitný systém. Európski vedci študovali mikroflóru u dojčiat. Dieťa sa pred narodením vyvíja v sterilnom prostredí, preto je jeho tráviaci trakt takisto úplne bez mikróbov. Behom pôrodu dochádza k osídľovaniu zažívacieho ústrojenstva mikroorganizmami z pôrodných ciest a zvonka. Významnú úlohu tu hrá spôsob pôrodu, prostredie, do ktorého sa dieťa rodí, následná starostlivosť o dieťa, podávanie antibiotík.

Zloženie mikroflóry sa ustáli približne v priebehu dvoch rokov. V našich podmienkach vysokého stupňa hygieny je prenos mikroorganizmov obmedzený, a tým je oneskorené osídľovanie črevnej sliznice baktériami. Tá je potom málo stimulovaná k rozvoju správnej obranyschopnosti, a dieťa je potom málo odolné voči chorobám. Novorodenci, ktorí sú výlučne dojčení, sú oproti nedojčeným vo výhode, pretože majú v čreve prevažne mliečne baktérie (bifidogénne a lactobacilus) podporujúce správnu funkciu zažívacieho systému. U detí umelo živených sa vyvíja črevná mikroflóra, ktorá obsahuje vo väčšej miere i baktérie, ktoré pôsobia nepriaznivo, mliečnych baktérií prospešných pre črevo je menej.

Deti so svojím aktívnym prístupom k okoliu vrátane rovesníkov sú oveľa viac než dospelí vystavené vplyvom vonkajšieho prostredia, ktoré ovplyvňujú jeho zdravotný stav.

Už od skorého veku je preto nutné eliminovať pôsobenie niektorých faktorov, ktoré majú na organizmus nepriaznivý vplyv. Kontakt s vonkajším prostredím okrem kože zabezpečujú aj sliznice dýchacieho a tráviaceho traktu, ktoré sú často vstupnou bránou chorôb. Preto je samozrejmé, že sa máme snažiť tieto vstupné brány infekcie ochraňovať, podporovať prirodzený imunitný systém dieťaťa. Základom prevencie vzniku akýchkoľvek ochorení je správna životospráva.

Kde vznikla myšlienka potreby funkčných potravín?

 

Potravinové koncepcie v rozvinutých krajinách sa menia z niekdajšieho dôrazu na prežitie, nasýtenie a absenciu klasických chorôb z podvýživy k zvýšenému dôrazu na sľubné využitie potravín pre podporu lepšieho zdravia, čím pomáhajú znížiť riziko chronických ochorení, kardiovaskulárnych ochorení, niektorých onkologických ochorení a obezity. Dôležitou súčasťou tejto novej „koncepcie zdravého stravovania“ sú funkčné potraviny.

Myšlienka vyvíjať potraviny, ktorých pravidelnou konzumáciou by sa zamedzilo vzniku ochorení, vznikla v 80-tych rokoch v Japonsku. Hlavným dôvodom výroby funkčných potravín bol zvyšujúci sa vek japonskej populácie, a tým rastúce náklady na lekárske ošetrenie starých osôb.

 

Kedy môžeme označiť potravinu za funkčnú?

V Japonsku, ktoré je na čele vo vývoji, výrobe a spotrebe funkčných potravín, musí funkčná potravina spĺňať tri podmienky:

• Je to potravina (nie kapsule, tabletky, či prášok) vyrobená z prirodzene sa vyskytujúcich prísad
• Mala by sa konzumovať ako súčasť dennej stravy
• Ak sa konzumuje, má špecifickú funkciu, ktorá spočíva v regulácii určitého procesu v tele,

• napr. posilňuje biologické obranné mechanizmy
• zamedzuje špecifickému ochoreniu
• napomáha uzdravovaniu
• usmerňuje fyzické a duševné stavy
• spomaľuje starnutie

Funkčná potravina je potravina modifikovaná takým spôsobom, že má viac priaznivo pôsobiacich zložiek, alebo sú do nej pridané nové priaznivé zložky, alebo škodlivé zložky sú nahradené alebo eliminované, alebo je do nej pridaná zložka, ktorá priaznivé účinky konzervuje.

Ako je to s legislatívou v oblasti funkčných potravín?

 

Legislatíva funkčných potravín veľmi zaostáva za ich výrobou a marketingom, takže je možné propagovať aj výrobky, o ktorých skutočnom účinku na zdravie nie je nič alebo len veľmi málo známe. Hlavnú dilemu pri uvažovaní o funkčných potravinách vyvoláva skutočnosť, že existujú na rozhraní medzi potravinami a liekmi. Profesor P. R. C. Howe preto navrhuje, aby pre funkčné potraviny platili tie isté smernice ako pre lieky. Znamenalo by to, že by výrobcovia mohli uvádzať na svojich výrobkoch alebo v reklame iba také údaje dotýkajúce sa vplyvu funkčných potravín na zdravie, ktoré by boli experimentálne preukázané.

Čo je podstatou výroby funkčných potravín?

Svetový trh s funkčnými potravinami rastie o 10 – 15 % s odhadom zárobku 34 – 37 mld. USD ročne. Na Japonskom trhu s potravinami je viac ako 2 000 rôznych výrobkov s certifikátom funkčných potravín. Je to spôsobené vysokou úrovňou výživovej kultúry Japoncov, ktorí uprednostňujú kvalitné potraviny s pozitívnym pôsobením na zdravie. V Európskej únii sa súčasný trh s funkčnými potravinami odhaduje na 6 mld. EUR, z čoho 37 % predstavujú potraviny s deklarovaným účinkom proti civilizačným ochoreniam a 23 % potravín posilňujúcich imunitný systém.

Najčastejším cieľom vylepšenia sú produkty dennej spotreby, pekárske výrobky a nealkoholické nápoje, ale dotýka sa to väčšiny potravinových kategórií.

Hlavné triedy funkčných potravinových zložiek

Funkčné potravinové zložky	Príklady	Preukázané zdravotné výhody
Baktérie mliečneho kvasenia	Baktérie v kyseline mliečnej, bifidobaktérie	Podporujú črevnú mikroflóru a črevnú činnosť, redukujú hnačky a zápchy, posilňujú imunitný systém, znižujú cholesterol, redukujú črevné patogénny a onkologické ochorenia
Oligosacharidy	Fruktóza, galaktóza, xylóza, odolný škrob, pektíny	Podobné ako sa uvádza pri probiotikách, navyše zvyšujú absorpciu vápnika a horčíka (redukujú osteoporózu)
Vitamíny	Kyselina listová, B6, B12, D, K	Znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, znižujú riziko osteoporózy
Minerály	Vápnik, horčík, zinok	Znížené riziko osteoporózy, posilňujú imunitný systém
Antioxidanty	Vitamín E, vitamín C, karotenoidy, flavonoidy, polyfenoly zeleného čaju	Znižujú riziko aterosklerózy, potláčajú rozvoj onkologických ochorení, znižujú oxidatívne poškodenie DNA a starnutie, protizápalové
Proteíny, peptidy a aminokyseliny	Tripeptidy z  mliečnych bielkovín	Znižujú krvný tlak, podporujú rast kostí a zubov, prevencia osteoporózy
Mastné kyseliny	Omega-3 mastné kyseliny, kyselina gama-linolová	Znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, potláčajú príznaky artritídy, potláčajú problémy v klimaktériu, znižujú riziko onkologických ochorení
Fytochemikálie	Fytosteroly, β-glukán, izoflavóny, lignany	Znižujú hladinu krvného cholesterolu, môžu regulovať hormonálne poruchy a krvné návaly

Príklady funkčných potravín

V Európe je skôr snaha uviesť na trh mliečne výrobky s probiotickými kultúrami, margaríny so zníženým obsahom cholesterolu, výrobky podporujúce imunitný systém a pomáhajúce zachovať zdravie ľudského organizmu.

V USA je trend vyvíjať výrobky znižujúce riziko kardiovaskulárnych chorôb, osteoporózy a artritídy, potraviny pre športovcov, energetické nápoje, potraviny s vysokým obsahom vlákniny a využiť komponenty potravín, ktoré nemajú výživovú hodnotu.

V Japonsku, domovskej krajine funkčných potravín, sú vo vývoji najďalej. Zaoberajú sa napr. mliečnymi výrobkami, ktoré by mali zlepšiť funkciu ľudského mozgu (schopnosť učenia sa a pamäť).

Najväčšími skupinami funkčných potravín v Európe sú probiotické potraviny, prebiotické potraviny a synbiotické potraviny, ktoré sú reprezentované skupinou kyslomliečnych výrobkov. Ide o potraviny zamerané na skvalitnenie mikrobiálnej flóry čriev a tak aj ľudského zdravia.

• Probiotiká
• Prebiotiká
• Symbiotiká
• Špeciálne tuky
• Výrobky so zvýšeným obsahom vlákniny
• Omega vajcia
• Slepačie vajcia so zvýšeným obsahom selénu
• Prirodzene funkčné potraviny

Zapamätali ste si?