Ako je to s obezitou u nás a vo svete?

Obezitu možno dnes zaradiť vo svete aj u nás medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce civilizačné ochorenie, ktoré je významným rizikovým faktorom pre vznik celého radu ďalších ochorení, najmä kardiovaskulárnych ochorení, nádorov, cukrovky 2. typu atď.

Na Slovensku a v Čechách zomiera v súvislosti s obezitou viac ľudí ako na choroby spôsobené fajčením. Súčasné údaje z jednotlivých národných štúdií naznačujú, že v európskych štátoch je 10 až 20 % mužov a 10 až 25 % žien obéznych. Najtragickejšia je však situácia v Severnej Amerike, kde obezita postihuje viac detí než kedykoľvek predtým. Znamená to, že zdravotné problémy, až donedávna postihujúce dospelých, napríklad cukrovka a vysoký krvný tlak, sú čoraz častejšie diagnostikované u detí. V celosvetovom merítku sú výrazné rozdiely v percentuálnom zastúpení obézneho obyvateľstva v jednotlivých krajinách. Veľmi vysoký počet je v USA, až 65 %, najnižší počet obéznych je v Japonsku, necelé 3 %. Podľa výsledkov CINDI má na Slovensku problém s nadváhou a obezitou až 1,5 milióna ľudí.

Podľa posledných údajov Programu ozdravenia výživy obyvateľstva je na Slovensku 12 – 13 % obéznych detí.

Ako ovplyvňuje obezita kvalitu života?

Obezita súvisí aj s mnohými zdravotnými komplikáciami, ktoré ovplyvňujú kvalitu života. Znamená to oslabujúce podmienky, napríklad osteoartrózu, dýchacie ťažkosti, ochorenie žlčníka, kožné ochorenia, neplodnosť mužov a žien ako aj komplikácie v tehotenstve (napríklad tehotenskú cukrovku, hrozbu cisárskeho rezu).

K psychologickým dôsledkom obezity patrí zníženie sebadôvery, úzkosť a klinická depresia. Negatívne postoje voči obéznym môžu viesť k ich diskriminácii a zamietavému postoju v mnohých oblastiach života vrátane zdravotníckej starostlivosti či zamestnania.

Ako vzniká obezita?

Jednoducho povedané, obezita a priberanie na hmotnosti je dôsledkom energetického príjmu, ktorý dlhodobo presahuje energetický výdaj. Táto definícia sa najčastejšie vyjadruje rovnicou energetickej rovnováhy:

Energia nevzniká ani sa neničí, ale mení sa z jednej formy na inú; toto je jeden zo zákonov termodynamiky. Nadbytok energie sa ukladá v tele ako tuk. Hmotnosť pribúda, keď sa potravinami a nápojmi prijíma viac energie ako sa spotrebuje v rámci metabolizmu a telesnej aktivity (a rastu u detí). Keď sa konzumuje menej energie ako sa spotrebúva, dopĺňa sa energia z telesného tuku a hmotnosť klesá.

Rovnica je síce jednoduchá, ale každá jej zložka je ovplyvnená mnohými faktormi. Napríklad energetický príjem závisí od apetítu, chuti potravín, ich zloženia (množstva bielkovín, tukov, sacharidov a alkoholu), psychologicko-sociálnych faktorov, kultúrnych vplyvov a dostupnosti potravín. Celkový výdaj energie závisí od faktorov ovplyvňujúcich metabolizmus jednotlivcov a ich telesnej aktivity počas zamestnania, v domácnosti a pri trávení voľného času. Uvažuje sa aj o genetických vplyvoch na príjem, výdaj a telesnú konštrukciu.

Akými spôsobmi možno určiť mieru obezity?

Klasifikácia hmotnosti podľa indexu telesnej hmotnosti (BMI)

Index telesnej hmotnosti (body mass index – BMI vyjadrený v kg/m2) je dnes najrozšírenejšou mierou na vyjadrenie podváhy, nadváhy a obezity u dospelých. Počíta sa ako hmotnosť v kg vydelená štvorcom výšky v metroch.

Rozmedzie BMI (v kg/m²) podľa Svetovej zdravotníckej organizácie:

Nadváha je u detí vo veku 2 – 20 rokov diagnostikovaná na základe špecifickej BMI rastovej krivky vo vzťahu k veku a pohlaviu. Hodnota BMI medzi 85 – 95-tym percentilom podľa krivky hovorí o riziku nadváhy, BMI nad 95-ty percentil znamená obezitu.

BMI však nenaznačuje nič o distribúcii tuku v organizme. Je to však dôležité, pretože zdravie neovplyvňuje iba množstvo alebo zloženie nadbytočnej hmotnosti, ale aj distribúcia v organizme, teda to, kde je prebytočný tuk uložený. U obéznych jedincov s prebytočným tukom uloženým okolo brucha („ľudia v tvare jablka“) je rozvoj zdravotných problémov, napríklad chorôb srdca a cukrovky pravdepodobnejší ako u tých, ktorí majú tuk uložený na bokoch a na zadku („ľudia v tvare hrušky“).

Ako klinický postup identifikácie pacientov s kumuláciou tuku okolo brucha slúži dnes pomer pása a bokov (WHR = waist-hip ratio). Pás sa meria v najužšej časti a boky v najširšej. Za vysokú sa považuje hodnota WHR u mužov > 1,0 a u žien > 0,85.

Nedávny dôkaz naznačuje, že samotný obvod pása je výhodnejší a táto informácia je rovnako použiteľná. Obvod pása vykazuje tesnú koreláciu s BMI a WHR, pričom je vhodným ukazovateľom množstva vnútrobrušného tuku a celkového telesného tuku. Zmeny obvodu pása odrážajú zmeny rizikových faktorov infarktu a iných ochorení. Dospelo sa k názoru, že tam, kde je obvod pása u mužov väčší alebo rovný 94 cm a u žien väčší alebo rovný 80, by sa nemala telesná hmotnosť už zvyšovať, pretože sa tým zvyšuje riziko metabolických komplikácií. Odporúča sa zníženie telesnej hmotnosti, keď je u mužov obvod pása > 102 cm a u žien > 88 cm, pretože vtedy výrazne narastá riziko metabolických komplikácií.

Ktoré faktory vplývajú na vznik obezity?

Nie všetky obézne dojčatá sa stanú obéznymi deťmi a nie všetky obézne deti sa stanú obéznymi dospelými. Kritické fázy rastu dieťaťa:

• v prvom roku života dieťa enormne priberá na váhe. Je to dôležité pre jeho zdravý vývoj a väčšie tukové zásoby nemusia byť dôvodom pre obavy. Vo veku troch rokov sa spravidla stratia.
• keď idú deti do školy, veľa sa mení, pohybujú sa menej. Požiadavky na ne rastú a tiež prichádza stres. To môže viesť k nahromadeniu kilogramov.
• v puberte sa všetko vychyľuje z rovnováhy. Keď sa jedlo stane utešovateľom, môže aj stúpnuť telesná hmotnosť. Navyše jedlo, ku ktorému inklinujú mladí v tomto období obsahuje veľa cukrov a tukov.
• Detská obezita je výsledkom interakcie nutričných, rodinných, psychologických a fyziologických faktorov.

Dedičnosť: Nie u všetkých detí, ktoré nejedia nutričné jedlá, pozerajú niekoľko hodín televízor a sú relatívne inaktívne, sa rozvíja obezita. Naša telesná hmotnosť je stanovená v našom genotype. Prinajmenšom až do 70 %, tak odhadujú odborníci. Určitá súvislosť je patrná zo vzťahu obéznych rodičov a obéznych detí. Ak sa obezita vyskytuje u jedného rodiča, ich deti budú trpieť obezitou na 48 – 50 %, ak sú obézni obaja, pravdepodobnosť je až 70 – 80 %. Prirodzene, rodičia dávajú dieťaťu iba predispozíciu pre obéznosť. Dieťa môže ľahšie priberať, ale i nemusí. Či sa skutočne stane obéznym závisí tiež od mnohých iných faktorov.

Porucha kontroly pocitu hladu a sýtosti. V tomto kontrolnom systéme hrá dôležitú úlohu bielkovina leptín, ktorá naviazaním na špecifické receptory v hypotalame redukuje príjem potravy. U obéznych osôb existuje rezistencia na leptín.

Podpora a reklama energeticky bohatých potravín – Palumbo a Dietz uvádzajú, že vplyv televízie na stravovacie návyky detí môže byť sprostredkovaný tromi typmi explicitných (zjavných) a implicitných (skrytých) správ. V prvom prípade je to televízna reklama, ktorá priamo ovplyvňuje rodinné nákupy potravín a konzumné správanie sa detí. Druhým typom je časté užívanie jedla v televíznych programoch, ktoré môže sprostredkovať skrytú správu o tom, že jedlo sa dá využívať na mnoho ďalších aktivít okrem uspokojovania hladu. A konečne tretí typ súvisí so zriedkavým výskytom obéznych detí a dospelých v televíznych reklamách alebo programoch, čo skresľuje závažnosť tohto problému v populácii a budí dojem, že konzumácia reklamovaného jedla nemá žiadny vplyv na zdravie alebo na stav výživy.

Rasová a etnická náchylnosť (v USA – náchylnosť na obezitu u hispáncov a afroameričanov, u nás najmä v rómskej populácii).

Životný štýl a sociálno-ekonomické faktory (výška príjmu, vzdelanie).

Faktory osobné (sebadôvera, osobnosť, psychiatrické poruchy).

Sedavý spôsob života: najmä pozeranie TV, surfovanie po internete alebo hranie počítačových hier významne koreluje s výskytom detskej obezity. V roku 1999 sa zistilo, že 43 % stredoškolákov pozerá televízor viac ako 2 hodiny denne a zhruba 50 % všetkých detí vo veku 8 – 16 pozerá denne televízor 3 – 5 hodín. Obezita je vyššia u detí, ktorí pravidelne sledujú televízor nielen preto, že nevydávajú veľa energie počas sledovania, ale tiež kvôli súčasnej konzumácii vysokokalorických pochúťok.

Ľahká prístupnosť stravy s vysokým obsahom tukov: zlé stravovacie návyky spôsobujú zaťaženie tela dieťaťa nadmerným prísunom kalórií. Deti uprednostňujú konzumáciu prázdnych kalórií ako sú hranolky, čipsy, hamburgery pred nutrične hodnotnými potravinami ako je ovocie a zelenina.

Rodina: rodina pôsobí na utváranie stravovacích návykov, utváranie hodnotiacieho systému vo vzťahu k jedlu a spôsob stolovania. Z anamnestických dát detí vyplýva, že v skupine obéznych chlapcov je 35 % otcov a 85 % matiek obéznych. V skupine obéznych dievčat je 50 % otcov a 60 % matiek obéznych. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že obezita nie je problém iba dieťaťa, ale vo väčšine prípadov ide o problém celej rodiny. Ďalšou závažnou skutočnosťou je pôsobenie rodiny na diétny režim, pohybové aktivity, zmeny stravovacích zvyklostí. Plnenie týchto náročných úloh je závislé na zrelosti a úrovni vzdelania rodičov.

Prečo je obezita nebezpečná?

Medzi najzávažnejšie zdravotné dôsledky obezity u dospelých patria:

• kardiovaskulárne choroby a cievne mozgové príhody
• diabetes mellitus 2. typu (cukrovka 2. typu)
• zhubné nádory – najmä maternice, žlčníka, krčku maternice, vaječníkov, prsníka, hrubého čreva u žien, zvýšené riziko nádorov hrubého čreva, konečníku a prostaty u mužov
• spánkové apnoe – chorobné prerušovanie dýchania v spánku
• artrózy – zvýšenie opotrebenie kĺbov, najmä v kolene, bedre a dolnej časti chrbtice
• žlčníkové choroby – riziko ochorenia žlčníka a vzniku žlčových kameňov stúpa so zvyšujúcou sa telesnou hmotnosťou

Ako možno obezite predchádzať?

Na zvládnutie tak komplexného ochorenia, akým je obezita, nepostačuje dodržiavanie len rôznych diét, ale je potrebné zavedenie tzv. komplexného manažmentu obezity, do ktorého patria nasledujúce princípy:

Výživa (zdravšia, menej energetická, menej tukov v strave)

Pohybová aktivita (najlepším cvičením na spaľovanie tukov je aeróbne cvičenie, chôdza, beh, tanec, jazda na bicykli, práca v záhrade, upratovanie v domácnosti, veslovanie, plávanie…).

Zmena životného štýlu (dlhodobá zmena životných návykov, stravovacích návykov, výber stravy, stravovací rytmus, počet denne prijímaných jedál, psychický stav pacienta, aktivita v zamestnaní, fajčenie, stres a pod.)

Farmakoterapia (už v prípade výskytu obezity)

Výsledkom takéhoto komplexného manažmentu obezity je zníženie hmotnosti o 5 – 10 %, ktoré je však dlhodobé, čo vedie:

• k zníženiu rizika predčasného úmrtia o 20 %
• k zníženiu rizika spôsobeného diabetom mellitom o 44 %
• k zníženiu rizika úmrtia na nádorové ochorenie o cca 50 %.

Zapamätali ste si?