Srdcovo-cievne choroby

Ikona prostriedku iDevice Ciele
  • uvedomiť si závažnosť srdcovo-cievnych chorôb
  • vedieť charakterizovať podstatu vzniku srdcovocievnych chorôb
  • poznať rizikové faktory
  • uvedomiť si vzťah medzi výživou a vznikom srdcovo-cievnych chorôb

Ikona prostriedku iDevice Kľúčové slová

ischemická choroba srdca, cievne choroby mozgu, hypertenzia, ateroskleróza, rizikové faktory, prevencia srdcovo-cievnych chorôb


img505_3

Aká je chorobnosť a úmrtnosť na Slovensku a v zahraničí?

Choroby kardiovaskulárneho (srdcovo-cievneho) systému sú v rozvinutých krajinách najčastejšou príčinou všetkých úmrtí, na celkovej úmrtnosti sa podieľajú v rozmedzí 50 – 60 %. Postavenie Slovenska je síce lepšie ako v krajinách bývalého ZSSR a v Maďarsku, ale zreteľne horšie ako v krajinách EÚ. Tak napr. celková kardiovaskulárna úmrtnosť mužov i žien je v SR dvojnásobná v porovnaní so susedným Rakúskom a takmer štvornásobná v porovnaní s Francúzskom. Úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca (infarkt myokardu) je u mužov štvornásobná a u žien sedemnásobná v porovnaní s Francúzskom.

img506_3

Najčastejšou príčinou úmrtí na srdcovocievne choroby je ischemická choroba srdca, z ktorej úmrtia na akútny infarkt tvoria 1/5. Na druhom mieste sú úmrtia na cievne choroby mozgu, ktoré predstavujú zhruba 20% podiel z úmrtí na srdcovocievne choroby. Na hypertenznú chorobu (vysoký krvný tlak) zomiera podľa štatistického spracovania úmrtných listov približne 10 % osôb.

Pri všetkých uvedených chorobách zohráva podstatnú úlohu proces aterosklerózy, rozvíjajúci sa v endotele ciev, ktorý podstatnou mierou súvisí s nesprávnym zložením výživy.

Čo je podstatou vzniku srdcovocievnych chorôb?

Cholesterol spolu s ďalšími látkami, ako sú napríklad triglyceridy, vytvára tenký povlak, akúsi voskovitú hmotu, ktorá sa v priebehu mnohých rokov usadzuje na stenách tepien. Ak sa hmota začne hromadiť, pochopiteľne, bráni priechodu krvi. Tento stav nazývame ateroskleróza. Tento stav vedie k postupnému zužovaniu priesvitu tepny, ktorá sa môže tiež úplne uzatvoriť. To potom vedie k poruchám tkanív a orgánov, ktoré tepna vyživuje. Ak dôjde k úplnému uzáveru tepny, a tým i k úplnému prerušeniu prístupu živín, predovšetkým kyslíka, postihnuté tkanivá väčšinou odumierajú.

img508_3
Stupne upchatia ciev postihnutých aterosklerózou
img509_3
Prietok krvi cez cievu poškodenú aterosklerózou

Ako sa konkrétne prejaví úplný uzáver tepny ?

Klinické prejavy aterosklerózy sú mnohotvárne a závisia na tom, ktorý orgán je postihnutou tepnou zásobovaný. Prípadom uzáveru tepny, zásobujúceho srdcový sval (myokard), je známy infarkt myokardu.

img510_3
Mozgové tkanivo postihnuté aterosklerózou

Pokiaľ k podobnému uzáveru dôjde na niektorej z tepien, vyživujúcej mozgové tkanivo, vzniká mozgová mŕtvica. Poruchy cievneho zásobovania na podklade aterosklerózy sa však môžu dotýkať i ďalších orgánov a častí tela – od očí cez najrôznejšie brušné orgány až po horné a dolné končatiny. V prípadoch, keď je takáto tepna iba zúžená, nie však uzatvorená, dochádza k výraznému zníženiu funkcie nedostatočne vyživovaného orgánu, predovšetkým pri zvýšených nárokoch na prísun živín, napr. pri fyzickej záťaži. Zúžením tepien, vyživujúcich srdcový sval, vzniká angina pectoris, prejavujúca sa pri fyzickej záťaži bolesťou na hrudi. Pri postihnutí tepien dolných končatín a panvy sa prejavuje bolesť pri chôdzi v dolných končatinách, predovšetkým v lýtkach. Sú i ďalšie postihnutia a z nich plynúce ťažkosti.

img511_3

Aké sú rizikové faktory aterosklerózy?

Existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré sa nedajú meniť, ako napríklad vek, pohlavie rodinná anamnéza (dedičnosť), zatiaľ čo iné rizikové faktory (napr. fajčenie, obezita, diabetes (cukrovka), sedavý spôsob života, vysoký krvný tlak a vysoký obsah cholesterolu, stres) sa dajú modifikovať zmenou stravovania a životného štýlu.

Ikona iDevice Pouvažujte

Vysvetlite podstatu vzniku aterosklerózy. Čo je dôsledkom aterosklerózy?

Ikona otáznika pros. iDevice Vyberte správnu odpoveď

Nadmerný príjem soli v strave:

  

a) organizmu neškodí, práve naopak

b)mierne škodí, ale telo dokáže soľ eliminovať a premeniť ju na iné minerály

c)sa podieľa na vzniku vysokého tlaku a iných zdravotných komplikáciách

Môže správna výživa pôsobiť preventívne?

Príjem tuku a cholesterolu: v primárnej prevencii kardiovaskulárnych chorôb sa odporúča obmedziť príjem tuku pod 30 % celkovej energetickej dávky, v rovnakom pomernom zastúpení nasýtených, mononenasýtenýchpolynenasýtených mastných kyselín (1 : 1 : 1), pri maximálnom dennom prísune cholesterolu v potrave 300 mg. Rozlišujeme dva druhy cholesterolu:

  • HDL-cholesterol: označuje podiel „dobrého“ cholesterolu v krvi. Čistí tepny a pôsobí tak priaznivo na krvný obeh. Čím vyššia je hladina HDL-cholesterolu, tým lepšie pre zdravie.
  • LDL-cholesterol: označuje podiel „zlého“ cholesterolu v krvi. Naopak, tepny upcháva. Jeho koncentrácia v krvi by teda mala dosahovať čo najnižšiu hodnotu
  1. obmedzte konzumáciu mäsa, jedzte iba chudé mäso
  2. s mierou si môžete dožičiť kurča, morku, ryby a kvalitné červené mäso, ako je bravčové karé, bravčové stehno, hovädzie zadné mäso, jahňacie mäso a sviečkovicu. Pred tepelným spracovaním mäso zbavte všetkých tučných okrajov
  3. nezabudnite na ryby: ryby obsahujú špecifický druh polynenasýtených tukov, ktoré nazývame omega-3 – zmierňujú účinky tučnej stravy s vysokým obsahom cholesterolu na cievne steny. Ryby s vysokým obsahom omega-3 mastných kyselín sú sleď, makrela, losos, tuniak, jeseter, pstruh, sardinky, sardely; ryby s nižším obsahom omega-3 mastných kyselín sú sladkovodné ryby napr. šťuka, mečiar, sumec a pod.
  4. čo najväčšmi obmedzte konzumáciu spracovaného mäsa klobásy, párky, salámy), ktoré obsahujú veľké množstvo nasýtených tukov
  5. jedzte čo najmenej vnútorností, sú veľmi bohaté na cholesterol
  6. nepodávajte kurča, morku, či rybu s tučnými omáčkami a nevyprážajte ich v bravčovej masti. Pri príprave odstráňte kožu.
  7. nahraďte plnotučné mlieko odtučneným alebo nízkotučným, jedzte iba nízkotučné syry a tvaroh
  8. venujte pozornosť počtu skonzumovaných vajec. Pokúste sa znížiť týždennú spotrebu vajec, napríklad z troch na jedno. Vaječné bielka neobsahujú cholesterol, takže ich konzumácia môže byť neobmedzená.
  9. pri príprave jedál uprednostňujte polynenasýtené tuky (slnečnicový, repkový, kukuričný olej) a mononenasýtené tuky (olivový, ľanový a arašidový olej). Je dokázané, že olivový olej je ešte lepšou voľbou ako tuky polynenasýtené, pretože znižuje hladinu LDL, zatiaľ čo hladina HDL sa nemení. Polynenasýtené tuky sú charakteristické tým, že síce znižujú hladinu nebezpečného LDL-cholesterolu, ale zároveň ich účinkom dochádza k zníženiu priaznivého HDL-cholesterolu.

Triglyceridy: predstavujú nezávislý rizikový faktor pre srdcové choroby. Ich hladina v krvi sa výrazne líši z hodiny na hodinu v závislosti od prijatej potravy. Po značne mastnom alebo sladkom jedle ich hladina výrazne stúpne a zostane tak niekoľko hodín. Triglyceridy sú pre telo hlavnou „úschovňou“ energie. Ak rýchlo nespálime tuk, cukor a sacharidy, ktoré sme skonzumovali, väčšina z nich sa premení na triglyceridy a tie potom krvou putujú do stehien, zadkov a do brucha, kde sa ukladajú. Navyše triglyceridy rovnako ako cholesterol pri presune v krvi sa zachytávajú na stenách tepien. Postup pri znižovaní triglyceridov v krvi sa viac-menej podobá postupu pri zápase s cholesterolom: treba zhodiť nadbytočné kilá, vyvarovať sa tukom, jesť viac rýb. Telu treba dožičiť nejaký čas na prispôsobenie. Bude trvať minimálne tri mesiace, kým sa vysoké hodnoty začnú výraznejšie znižovať.

Príjem sacharidov: Pokiaľ prísun sacharidov neprekročí denné energetické optimum, nie je ich príjem škodlivý. Pri prekročení energetického optima sa sacharidy v metabolizme konvertujú na tuk, ktorý sa deponuje v tukových bunkách organizmu

Príjem vlákniny: vláknina sa považuje za ochranný faktor pred aterosklerózou a to všetky jej druhy: rozpustná vláknina (pektín, lignín) a nerozpustná vláknina (celulóza, hemicelulóza). Odporúča sa denný príjem aspoň 30 gramov.

Príjem kuchynskej soli: Maximálna odporúčaná potreba kuchynskej soli sa odhaduje na 5 – 6 gramov denne. Vyšší denný prísun má úzky vzťah k vzniku a rozvoju vysokého krvného tlaku.

Príjem vitamínov a minerálnych látok: za prospešné sa považuje prísun vitamínov s antioxidačnými účinkami, medzi ktoré patria β-karotén (provitamín vitamínu A), vitamín CE. Z minerálnych látok pôsobia ochranne najmä vápnik a draslík. Banány, marhule, sušené slivky, zemiaky a paradajky sú účinnou prevenciou proti mozgovej mŕtvici, ako aj ďalšie potraviny bohaté na draslík. Treba jesť veľa zeleniny varenej v pare, pretože varením zeleniny vo vode dochádza k uvoľneniu draslíka. Hlavným zdrojom vápnika sú mliečne výrobky, treba si však vyberať tie s nízkym obsahom tuku.

Príjem alkoholu: pravidelnou konzumáciou alkoholu je pravdepodobnosť výskytu mozgovej mŕtvice oveľa vyššia ako u abstinentov či príležitostných konzumentov. Na druhej strane, mierny prísun alkoholu (u žien 20 g, u mužov do 30 g) sa považuje za priaznivý faktor, najmä vo forme červeného vína. Červené víno obsahuje farbivá fenolického pôvodu – antokyány, ktoré svojím antioxidačným potenciálom zabraňujú oxidácii LDL-cholesterolu.

Pohyb: cvičenie pomôže zvýšiť hladinu lipoproteínov s vysokou hustotou (HDL), teda „dobrého“ cholesterolu. Rovnako sa tiež zabráni obezite a vysokému krvnému tlaku – ďalším dvom rizikovým činiteľom zodpovedným za vznik srdcového ochorenia.

Ikona iDevice Pouvažujte

1. Dostatočný pohyb a úprava stravovacích návykov sú faktory, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní hladiny cholesterolu. Ktorými potravinami je možné ovplyvniť vysokú hladinu cholesterolu?

2. Má cholesterol aj pozitívny význam pre človeka? Ak áno, aký?

3. Od akého veku je podľa Vášho názoru potrebné preventívne pôsobiť stravou proti rozvoju srdcovo-cievych chorôb?

Projekt Zdravá výživa pre zdravé srdce

Od roku 2001 je na Slovensku rozbehnutý projekt, ktorý Vám prostredníctvom svojho loga pomôže nájsť v obchode potraviny prospešné pre Vaše zdravie. Projekt má názov „Zdravá výživa pre zdravé srdce“ a Slovensko je štvrtou krajinou po Kanade, Austrálii a Maďarsku, kde sa tento projekt realizuje. Hlavnými cieľmi projektu je prostredníctvom jeho aktivít dosiahnuť z:

  • krátkodobého hradiska: zmenu stravovacích návykov
  • dlhodobého hradiska: zníženie úmrtností na kardiovaskulárne choroby, ktoré na Slovensku zapríčiňujú viac ako 50 % všetkých úmrtí.
img518_3

Logo Vám zaručí, že kúpou takto označeného výrobku chránite svoje srdce. Logo je jednoduché a ľahko zapamätateľné. V bielom štvorci sa nachádza červené srdce s modrou fajkou vo vnútri a nápisom „Výživa pre srdce“.

Výrobky označené logom spĺňajú kritériá správnej výživy, majú skutočne výživovú hodnotu a deklarované zloženie uvedené na etikete. Kritériá hodnotenia sú vypracované pre 13 skupín potravinových komodít, pričom napr. kritériá pre chlieb sú zamerané na obsah tuku, vlákniny a soli, kým kritériá pre mliečne výrobky na tuk, soľ a cholesterol.

Účasť v rámci projektu je dobrovoľná. Potravinárske spoločnosti sa zúčastňujú procesu udeľovania loga, ktorého súčasťou sú prihlásenie, posúdenie výrobkov, udelenie povolenia používať logo. Po udelení povolenia sa uskutočňujú náhodné kontroly označených výrobkov, ktorých cieľom je zistiť, či tieto výrobky naďalej zodpovedajú kritériám projektu.

V súčasnosti sa v obchodnej sieti nachádza 38 výrobkov od 26 potravinárskych firiem označených logom „Výživa pre srdce“.

Ikona prostriedku iDevice Zhrnutie

Vo väčšine európskych štátov je podiel srdcovocievnych chorôb na celkovej mortalite asi 50 %. Hlavnými ochoreniami tejto kategórie sú však ochorenie koronárnych tepien (infarkt myokardu) a mŕtvica.

Pri všetkých uvedených chorobách zohráva podstatnú úlohu proces aterosklerózy.Ateroskleróza je degeneratívne a zápalové ochorenie ciev, pri ktorom sa v porušenej cievnej stene ukladajú tukové látky, predovšetkým cholesterol. Pritom dochádza k postupnému zužovaniu alebo dokonca uzáveru postihnutých ciev, čo sa v konečnom důsledku prejaví jako infarkt myokardu alebo mŕtvica.

Existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré sa nedajú meniť, ako napríklad vek a rodinná anamnéza (dedičnosť), zatiaľ čo iné rizikové faktory (napr. fajčenie, obezita, diabetes (cukrovka), sedavý spôsob života, vysoký krvný tlak a vysoký obsah cholesterolu) sa dajú modifikovať zmenou stravovania a životného štýlu.


Ikona prostriedku iDevice Doplňujúca literatúra

KELLY, C. 2001. Tuky vo výžive a kardiovaskulárne ochorenia. Bratislava : Ústav vedecko-technických informácií pre pôdohospodárstvo : NOI, 2001. ISBN 80-89088-03-1.

BADA, V. 1995. Aby vaše dieťa malo zdravé srdce. Bratislava : Ústav zdravotnej výchovy,1995. ISBN 80-7159-062-2.

www.vyzivapresrdce.sk

www.cholesterol.sk