Nádorové choroby

Ikona prostriedku iDevice Ciele
  • poznať najčastejšie sa vyskytujúce druhy rakoviny
  • vedieť vysvetliť priebeh vzniku rakoviny
  • vedieť definovať príčiny vzniku rakoviny
  • uvedomiť si pozitívny vplyv výživy pri prevencii a liečbe rakoviny

Ikona prostriedku iDevice Kľúčové slová

rakovina, poškodenie DNA, karcinogén, rizikové faktory, výživa a prevencia


img469_3

Nádorové choroby predstavujú v súčasnosti po ochoreniach kardiovaskulárneho systému druhú najčastejšiu príčinu úmrtnosti, ktorá sa vo vyspelých krajinách neustále zvyšuje v súvislosti so starnutím obyvateľstva, ale aj so zvyšujúcim sa podielom obéznych ľudí. Ročne sa na Slovensku v súčasnosti diagnostikuje okolo 20 tisíc nových prípadov zhubných nádorov. Onkologické choroby u detí vykazujú pokles, a to tak vo výskyte ako i v úmrtí. Ročne sa registruje okolo 165 nových prípadov.

Ktorými druhmi rakoviny je populácia najviac ohrozená?

Medzi najčastejšie zhubné nádory v populácii patria:

img471_3

U mužov:

  • zhubné nádory pľúc a priedušiek
  • nádory kože
  • zhubné nádory hrubého čreva a konečníka
  • zhubné nádory ústnej dutiny a hltana
  • karcinóm prostaty
  • zhubný nádor žalúdka
img472_3

U žien:

  • zhubné nádory prsníka
  • zhubné nádory kože
  • zhubné nádory hrubého čreva a konečníka
  • zhubné nádory tela maternice
  • zhubné nádory krčka maternice
  • zhubný nádor žalúdka.

Ako sa rakovina vyvíja ?

V našom tele sa nachádza obrovské množstvo buniek. Slúžia rôznym účelom, a preto majú aj rôzny tvar, veľkosť a funkciu. Zdravé, normálne bunky, ktoré tvoria tkanivá a orgány nášho tela, rastú, množia sa a správajú usporiadaným spôsobom. Ak sa normálna bunka potrebuje deliť (rast tela, náhrada odumretých alebo poškodených buniek), dostane signál zo svojho jadra a rozdelí sa. Delenie buniek je pod prísnou kontrolou. Normálna bunka vie, kedy má delenie zastaviť.

img475_3
Nádorové bujnenie

Príčina, resp. príčiny vzniku rakoviny nie sú presne známe, ale domnievame sa, že medzi základné faktory patrí poškodenie (mutácia) genetického materiálu bunky, poškodenie DNA (deoxiribonukleová kyselina) po predchádzajúcej expozícii karcinogénnej látky. Ak sa z rôznych príčin v jadre bunky niečo zmení, riadiaci a kontrolný systém prestane fungovať. Bunka dostáva nesprávny signál a „zblázni sa“ – začne sa nenormálne deliť. Z jednej bunky vzniknú dve dcérske bunky, ktoré dedia vlastnosti „zbláznenej“ materskej bunky. Tie sa ďalej nekontrolovane delia a vytvoria nádor.

Bunky zhubného nádoru sa k svojmu nositeľovi začínajú správať asociálne a agresívne. Prenikajú do okolia, rozrušujú a ničia orgán, v ktorom rastú. Jedinou úlohou buniek zhubného nádoru je prežiť a agresivitou si zabezpečiť priestor a živiny pre svoje delenie. Keď zhubný nádor dosiahne určitú veľkosť, môžu nádorové bunky preniknúť z miesta svojho vzniku do krvného alebo lymfatického obehu, čím sa dostávajú do rôznych častí tela a vytvoria tam druhotné nádorové ložiská – metastázy.

Ikona iDevice Pouvažujte

1. Vysvetlite podstatu vzniku nádorových ochorení.

Aké faktory vplývajú na vznik rakoviny?

Dnes sa vonkajšie príčiny považujú za rozhodujúci faktor vzniku a rozvoja zhubného bujnenia. Medzi najzávažnejšie príčiny vzniku a rozvoja rakoviny sa zaraďujú:

  • fajčenie (podieľa sa až 1/3 na vzniku všetkých nádorov, u ľudí, ktorí fajčia viac ako 20 cigariet denne je 10-násobne vyššia pravdepodobnosť vzniku rakoviny ako u nefajčiarov)
  • alkohol (sprostredkováva tiež účinok iných karcinogénov, najmä tabakového dymu
  • výživové faktory
  • profesionálna expozícia karcinogénnym látkam (ionizujúce a ultrafialové žiarenie, azbest)
  • reprodukčné faktory (počet pôrodov zvyšuje riziko zhubných nádorov krčka maternice a naopak chráni pred vznikom rakoviny prsníka či vaječníkov)
  • infekcie
  • znečistenie vonkajšieho prostredia (veľkomestá, priemyselné centrá, znečistenie potravinového reťazca)
Ikona prostriedku iDevice Faktory vplývajúce na vznik rakoviny
Zobraziť obrázok: Fajčenie
Fajčenie
Zobraziť obrázok: Alkohol
Alkohol
Zobraziť obrázok: Obezita
Obezita
Zobraziť obrázok: Znečistenie vonkajšieho prostredia
Znečistenie vonkajšieho prostredia

Výživové faktory vzniku a rozvoja zhubných nádorov

 

Pokusy, laboratórne vyšetrenia a dlhodobé sledovanie obyvateľstva ukazujú, že na vznik rôznych rakovinových ochorení majú vplyv niektoré stravovacie návyky a určité súčasti potravy:

  • nadmerná výživa a nadváha
  • niektoré potraviny konzumované v nadmernom množstve, napr. tuky, bielkoviny, alkohol, soľ
  • nedostatok určitých súčastí potravy, ako sú vláknina, bielkoviny, vitamíny a minerálne látky
img480_3
Mykotoxíny v kukurici
  • nedostatok určitých súčastí potravy, ako sú vláknina, bielkoviny, vitamíny a minerálne látky
  • priama prítomnosť karcinogénov v potrave alebo karcinogény vznikajúce úpravou potravy (napr. aflatoxíny v potrave, spracovanie potravy údením, pražením, pečením, grilovaním…)
  • prekurzory karcinogénov v potrave (napr. z dusičnanov a dusitanov pridávaných za účelom konzervácie vznikajú v tele pôsobením amínov karcinogény, tzv. nitrozamíny)
  • nevyváženosť vo výžive môže spôsobiť poruchy imunity, čo môže byť tiež podporným faktorom pre vznik nádorového bujnenia.
Ikona iDevice Pouvažujte

1. Ktoré druhy kuchynskej úpravy sú považované za rizikové z hľadiska vzniku nádorových chorôb?

img482_3

Môže výživa vplývať preventívne?

 

Pretože príliš málo, ale aj príliš veľa jedla, ako aj nevhodná strava spôsobujú ochorenie, správnou výživou sa dá mnohým chorobám zabrániť alebo dosiahnuť aspoň zlepšenie zdravotného stavu. Rast rakoviny sám o sebe nezávisí iba od stravovania, je to komplikovaný, mnohostupňový proces. Na znečistené ovzdušie, pracovné podmienky, žiarenie, vírusy a dedičstvo po predkoch nemá človek vplyv, môže však zmeniť životný štýl, pretože súvislosť medzi životným štýlom a vznikom rakoviny je stále jasnejšia. Odhaduje sa, že približne 30 % všetkých prípadov rakoviny v rozvinutých krajinách sa možno vyhnúť zmenou stravovacích návykov, zvýšenou telesnou aktivitouudržiavaním optimálnej telesnej hmotnosti.

img483_3

Preč s tukmi! V mnohých epidemiologických štúdiách sa dokázala závislosť medzi nadmerným príjmom tukov a výskytom rakoviny hrubého čreva a prsníka, dvoch najnebezpečnejších typov tohto ochorenia. Národný inštitút pre výskum rakoviny odporúča, aby maximálny príjem kJ z tukov nepresiahol 30 percent z celkového denného príjmu kJ. Nie všetky tuky sú však rovnako škodlivé. Mnohé štúdie potvrdili, že nenasýtené mastné kyseliny typu omega-3, ktoré sú bohato zastúpené v makrelách, tuniakoch, lososoch, sleďoch a ďalších rybách, výrazne spomaľujú rast rakovinových nádorov. Vymeňte preto niekoľkokrát týždenne svoju porciu mäsa za rybu, znížite tak množstvo nasýtených tukov a zvýšite príjem nenasýtených mastných kyselín typu omega-3.

img484_3

Sem s vlákninou! Vláknina má ochranný účinok voči vzniku rakoviny hrubého čreva. Denne by sme mali zahrnúť do svojej stravy 35 gramov vlákniny, čo znamená, že by sme mali svoj jedálny lístok obohatiť väčším množstvom celozrnného pečiva, ovocia a zeleniny

img485_3

Alkohol – náš nepriateľ! Pri dlhodobom prijímaní najmä koncentrovaného alkoholu, pôsobí alkohol lokálnym dráždiacim účinkom, čím sa vysvetľuje vzťah najmä k nádorom ústnej dutiny, hrtanu a pažeráka. Lekári z Harvardovej univerzity zistili, že ženy, ktoré vypijú 100 ml alebo viac alkoholu denne, podstupujú v porovnaní s abstinujúcimi ženami o 60 % vyššie riziko vzniku rakoviny prsníka. Riziko vzniku sa ešte zvyšuje, ak sú navyše:

  • obézne
  • bezdetné alebo po prvý raz tehotné po tridsiatke
  • pochádzajúce z rodiny, kde už matka alebo sestra prekonali túto chorobu

Pozor na nakladané, solené a údené potraviny! Údené, pečené a grilované potraviny obsahujú karcinogénne polycyklické aromatické uhľovodíky (napr. 3,4-benzpyrén). Dotýka sa to najmä grilovaných pokrmov na voľnom ohni, kde v jednej dávke jedla sa nachádza toľko týchto látok, ako ich je asi v 300 cigaretách. Vysoký výskyt rakoviny žalúdka v Japonsku sa pripisuje veľkému množstvu solených a údených rýb v tamojšej strave. Pre tradičnú ázijskú kuchyňu je zasa typická rakovina pažeráka.

Pozor na škodlivé látky v potravinách! Popri prebytku alebo nedostatku živín hrajú pri vzniku rakoviny dôležitú úlohu aj škodlivé látky v potravinách:

img487_3
Rakovinotvorné mikroskopické huby na kukurici
  • nebezpečné mykotoxíny : sú to produkty sekundárneho metabolizmu mikroskopických húb (plesní), niektoré z nich spôsobujú veľmi ťažké akútne a chronické intoxikácie. Medzi najdôležitejšie plesne, ktorých druhy produkujú významné mykotoxíny, patria rody Aspergillus, Fusarium a Penicillium. Pleseň na potravinách obsahuje často plesňové jedy (aflatoxíny). Sú výrazne karcinogénne (rakovinotvorné), môžu vyvolať rakovinu pečene. Plesňami sú mimoriadne ohrozené potraviny z teplých krajín, ako sú arašidy, orechy a mandle, ale aj obilie a chlieb. Aj ovocná hniloba na jablkách a iných plodoch vytvára jedovaté látky (patulíny), ktoré sú rakovinotvorné.
  • dusičnany: dusičnany (nitráty), nevyhnutná výživa rastlín, môžu pri nadmernom hnojení viesť k ich zvýšenému obsahu v niektorých druhoch zeleniny. Bakteriálnou premenou na dusitany (nitrity) a reakciami s bielkovinnými látkami (amínmi) môžu pri príprave jedál, ale aj v žalúdku vznikať nitrozoamíny, ktoré pôsobia rakovinotvorne.
  • ťažké kovy: zvýšené množstvo jedovatých ťažkých kovov (olovo, kadmium) pochádzajúcich zo znečisteného životného prostredia môže tiež zvýšiť riziko vzniku rakoviny. Rastliny bývajú znečistené olovom prevažne zo vzduchu. Veľká časť ťažkých kovov sa dá umytím odstrániť. U kadmia to nie je možné. V bravčových a hovädzích vnútornostiach, najmä u starších zvierat sa nahromadí veľa olova a kadmia. Aj z hľadiska toxicity ťažkých kovov by sa mala konzumácia vnútorností obmedziť.

img490_3

Prehodnoťte svoj jedálny lístok! Najlepšou stratégiou je jesť viac ovocia a zeleniny. Obsahujú rozmanité množstvo vitamínov a minerálov, ktoré pomáhajú v prevencii proti rakovine. Rozhodujúcim meradlom na výber ovocia a zeleniny, je ich rôznorodosť a sviežosť. Treba jesť viac čerstvého ovocia a zeleniny, pričom čerstvý znamená čo najmenej upravený, nehovoríme teda o jablkovom závine alebo o broskyňovom kompóte v cukrovom sirupe. Potenciálny úžitok, ktorý prináša strava bohatá na ovocie a zeleninu nespočíva len v živinách, ktoré obsahuje, ale tiež vo vzájomnom pôsobení medzi týmito komponentmi a širokým radom ďalších nenutričných rastlinných zlúčenín, ktoré majú celkový priaznivý dopad na ľudské zdravie, vrátane preventívnych účinkov na rôzne typy rakoviny. V prevencii rakoviny zohrávajú význam predovšetkým vitamíny A, C a E známe ako antioxidanty a niektoré minerálne látky:

img491_3
  • vitamín A: jedna veľká mrkva denne ako zdroj β-karoténu (provitamínu vitamínu A) bohato postačí ako prostriedok účinnej prevencie proti rakovine. β-karotén obsahuje väčšina druhov ovocia a zeleniny oranžovej alebo žltej farby (marhule, broskyne, paradajky) a tiež tmavozelená listová zelenina (kel, špenát, brokolica). Dôležité je podávať ho v prirodzenej forme.
img492_3
  • vitamín C: Pôsobí ako antioxidačná látka. Má ochranný vzťah k rakovine pažeráka, žalúdka a krčka maternice. Chráni pred škodlivým vplyvom nitrozamínov a mutagénnym účinkom cigaretového dymu. Bohatým zdrojom vitamínu C sú citrusové plody, brokolica, melóny, paprika, karfiol, jahody a väčšina druhov tmavozelenej listovej zeleniny. Odporúča sa však prijímať vitamín C v prirodzenej forme.
img493_3
  • vitamín E: Pokladá sa za ďalší ochranný faktor výživy s protioxidačným účinkom vo vzťahu k vzniku niektorým formám rakoviny. Patria sem najmä karcinóm prsníka, pľúc a hrubého čreva. Celozrnné potraviny, pšeničné klíčky, slnečnicové semená a rastlinné oleje – to všetko sú zdroje vitamínu E.
img494_3
  • vápnik: Telo potrebuje vápnik vo väčších množstvách na stavbu kostí a zubov. Zdá sa, že pri strave bohatej na vápnik sa rakovina hrubého čreva vyskytuje menej často, pretože vápnik viaže žlčové kyseliny a bráni tak ich nežiaducemu rozkladu.
  • selén: Veľa sa diskutuje o význame selénu, pretože bol len prednedávnom uznaný za životne dôležitý stopový prvok. Selén spolu s vitamínom E chráni bunky pred „spustošením kyslíkom“. V krajinách s dostatkom obsahu selénu v obilninách (denný príjem 50 – 200 μg/deň) sa zistil všeobecne nižší výskyt úmrtnosti na zhubné nádory. Umelá suplementácia selénu však môže účinkovať toxicky.
Ikona iDevice Pouvažujte

1. Akú úlohu zohrávajú pri nádorových ochoreniach antioxidanty? Vymenujte ich a uveďte v ktorých potravinových skupinách sa nachádzajú.

Zo súvislostí medzi stravovacími faktormi a vznikom rakoviny možno odvodiť nasledujúce odporúčania, ktoré znížia riziko ochorenia na niektoré druhy rakoviny:

img497_3
  • Vyhýbajte sa nadváhe, jedzte potraviny s nižším obsahom tukov, neodporúča sa ani vysoká spotreba mäsa a cukru
  • Jedzte denne čerstvú zeleninu a ovocie a celozrnné potraviny akéhokoľvek druhu
  • Zeleninu a ovocie vždy dokonale umyte, odstráňte vonkajšie listy a vydrhnite šupku suchou handričkou! Vyhýbajte sa vnútornostiam a nejedzte výrobky zo sépií!
  • Uprednostňujte sezónnu zeleninu a neprihrievajte zeleninu bohatú na dusičnany, napr. špenát
  • Nejedzte plesňou napadnuté potraviny ani čiastočne poškodené orechy
  • Obmedzte spotrebu alkoholu
  • Nefajčite!Jedzte len zriedkavo potraviny konzervované soľou, nakladané do soli alebo údené, ako sú údená slanina, šunka, klobása, údené ryby a rybie konzervy! Pri grilovaní treba bezpodmienečne zachovávať určité pravidlá, alebo úplne prestať grilovať na drevenom uhlí. Do soli nakladané mäso nezohrievať na vyššiu teplotu, teda nepiecť a negrilovať.
Ikona prostriedku iDevice Zhrnutie

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce druhy rakoviny patria zhubné nádory pľúc a priedušiek, nádore kože a zhubné nádory hrubého červa a konečníka u mužov a nádory prsníka, kože a hrubého červa a konečníka u žien.

Vedci sa domnievajú, že medzi základné faktory zodpovedajúce za vznik rakoviny, patrí poškodenie (mutácia) genetického materiálu bunky (DNA). Odhaduje sa, že 70 – 90 % všetkých druhov rakoviny je primárne výsledkom pôsobenia vonkajších faktorov. K takýmto najdôležitejším faktorom vzniku rakoviny patria: fajčenie, alkohol, pôsobenie vírusov a infekcií, žiarenie, niektoré chemikálie, strava a faktory s ňou súvisiace, ďalej obezita a tiež druh a množstvo fyzickej aktivity. Potenciálnymi karcinogénmi prítomnými v potrave môžu byť jej normálne komponenty, mikrobiologické kontaminácie alebo substancie tvoriace sa počas prípravy jedla (napr. dusíkaté aromatické uhľovodíky, nitrózamíny, mykotoxíny…). Navyše karcinogény produkuje samotný organizmus a sú výsledkom fyziologických procesov ako sú zápaly, oxidačný stres (napr. pôsobenie voľných radikálov), nutričná nevyváženosť a pod.


Ikona prostriedku iDevice Doplňujúca literatúra

Rastlinné potraviny a prevencia rakoviny (www.vup.sk)

SCHARFFENBERG, J. 1998. Výživa a civilizačné ochorenia. Vrútky : Advent Orion, 1998. ISBN 80-88719-90-9.

Ako sa správne stravovať, 2004. Liga proti rakovine (www.lpr.sk)